Na festivale Berlinale mal v prehliadke Forum premiéru výnimočný 73-minútový film FREM. Nakrútila ho ako svoj celovečerný debut slovenská režisérka VIERA ČÁKANYOVÁ.
Výnimočný zďaleka nie je len preto, že ho nakrútila v Antarktíde, ale najmä pre jeho nezaraditeľnosť.
Hoci ho festival uvádza s označením „dokument“, má svojich účinkujúcich, ktorí v ňom hrajú, no ani zaradenie medzi hrané snímky by nebolo celkom presné, lebo obsahuje i nemalý podiel animácie.
Ako ste dospeli k téme umelej inteligencie, ktorá prestala byť abstrakciou a stáva sa reálnou, azda aj hmotnou?
Na začiatku bol zámer skúmať, akými umelými zásahmi a postupmi sa človek usiluje zlepšiť sám seba. Produkujeme tak veľa dát, že ich sami nedokážeme spracovať, prenechávame ich spracovanie umelým neurónovým sieťam.
Majú nám pomáhať triediť dáta, spracovávať ich, hľadať v nich súvislosti.
Vývoj umelej inteligencie na kremíkovom substráte vlastne simuluje evolúciu a už dnes nie sme schopní sledovať a chápať, čo sa v neurónových sieťach odohráva.
Nie náhodou čoraz viac vedcov aj filozofov varuje pred nebezpečím umelej inteligencie, ktorá sa po dosiahnutí technologickej singularity môže stať pre človeka veľkou hrozbou, možno tou najväčšou.
Spolu s klimatickou zmenou, čo bola moja druhá inšpirácia: aktívne všemožne pracujeme na vlastnej záhube. Bez tohto, že by sme si dôsledky uvedomovali, alebo – čo je ešte horšie, usilujeme sa ich ignorovať, vedome vytesniť.
Film FREM režisérky Viery Čákanyovej vybral do programu 70. filomový festival Berlinale (zdroj: Hypermarket Film)Prečo ste si za dejisko vybrali práve Antarktídu? Nehostinný neobývaný kontinent, ktorý pripomína krajinu po apokalypse, svet bez ľudí, v ktorom však nechýbajú živly ani život.
Antarktída pre mňa symbolizuje klimatické procesy. Ak nezmeníme svoje správanie, tento svet zimy a večného ľadu je odsúdený na zánik. Zmizne. Dejisko filmu má aj takýto dystopický rozmer.
Slováci nakrúcali na Antarktíde, ukázali následky klimatickej katastrofy Čítajte Môže byť rovnako krajinou pred človekom i krajinou po zániku ľudstva.
A zároveň je ideálnym miestom, kde filmová umelá inteligencia, ktorá sa začala zaujímať o život, môže skúmať jeho podoby od tých najjednoduchších, od anorganickej hmoty cez baktérie, vtáky a cicavce až po človeka, s odbočkou k vyhynutým prajašterom a náznakom budúcnosti v podobe skupiny vesmírnych telies, asteroidov.
Ste pripravená, že diváci budú vo vašom filme hľadať vlastné interpretácie a môžu sa dopracovať hoci i k paralele voči sci-fi hororu Johna Carpentera Vec o mimozemskej bytosti likvidujúcej polárnikov?
Ach áno, Vec som videla, keď som bola malá a dlho som sa potom bála. Možnože i to patrí k mojim podvedomým inšpiráciám (smiech).
