Dva príbehy o vode a láske spája cez desaťročia jedna loď. Nórska spisovateľka Maja Lunde vo svojej kniheModrá (Slovart 2020) pokračuje vo svojom plánovanom klimatickom kvartete. Po Príbehu včiel prichádza s druhým apokalyptickým znamením: svetom, kde nad zlato nie je soľ, ale voda.
Dva príbehy
Sme v roku 2017. V nórskom fjorde stretávame vitálnu sedemdesiatničku Signe, ktorá objavuje svoj rodný kraj v zdevastovanom stave. V spomienkach sa vracia do mladosti, keď ráz krajiny určovala drsná rieka s vodopádom a veľký ľadovec. Lenže vodu z rieky skrotila podzemná elektráreň a ľadovec sa zmenšuje.
Aj preto, že jej prvá, osudová láska z mladosti Magnus sa stal boháčom, ktorý ťaží a predáva čistý ľad z ľadovca do Saudskej Arábie. Signe sa rozhodne prekaziť jednu zásobovaciu várku a na malej plachetnici nazvanejModrá odviezť kus ľadu práve Magnusovi, ktorý si užíva vo Francúzsku svoj luxus.
Maja Lunde: Modrá (Ikar 2020, preklad Jarmila Cihová) (zdroj: Archív SME)Druhý príbeh sa odohráva v roku 2041. Z juhu vyschnutého a horúceho Francúzska uteká mladý David so svojou šesťročnou dcérou Lou a chcú sa dostať na sever. David hľadá aj svoju manželku s druhým dieťaťom, lenže v utečeneckom tábore o nej nevedia. V jednej chvíli však uprostred suchom spálenej krajiny nachádza plachetnicu. Postupne odhaľuje jej tajomstvá, je to tá plachetnica, ktorou Signe prišla za svojím Magnusom.
Klimatická katastrofa
Drobné kroky dneška môžu mať o tridsať či päťdesiat rokov tragické následky, hovorí príbeh Maje Lundeovej. Nesprávame sa k prírode s úctou, stále ju znásilňujeme. A hoci tušíme, že naše kroky sú absurdné (prečo voziť ľad do Saudskej Arábie či spútať rieku do potrubia pod zem?), aj tak sa správame ako rozmaznaní bohovia.
