BERLÍN. Globalizácia, búranie hraníc a nadväzovanie celosvetovej spolupráce, je skutočnosťou bez ohľadu na to, či sa nám to páči, alebo nie.
To je možno najsilnejším odkazom jubilejného 70. medzinárodného filmového festivale v Berlíne.
Svetoví kritici hodnotia film Šarlatán s Jurajom Lojom: Spielberg by z toho urobil väčšie kino Čítajte Národné diela, nakrútené bez medzinárodných koprodukcií, boli vo výraznej menšine, zato pribudlo mnohonárodných koprodukcií troch, štyroch i viacerých krajín, často kultúrne, ekonomicky i politicky veľmi odlišných.
Len tak sa mohlo stať, že hlavnú cenu Zlatého medveďa za najlepší film Sheytan vojud nadarad (There Is No Evil) si rozdelili českí, nemeckí a iránski producenti.
Len dve ocenenia v hlavnej súťaži získali diela „národné“, nakrútené bez medzinárodnej spolupráce.
Americká tínedžerská dráma Never Rarely Sometimes Always si odniesla Grand Prix poroty a taliansky životopis Volevo nascondermi (Hidden Away) vyniesol Strieborného medveďa hereckému predstaviteľovi naivistického talianskeho výtvarníka Antonia Ligabueho Eliovi Germanovi.
No ešte aj ten Ligabue sa vlastne narodil vo švajčiarskom Zürichu.
Sloboda a totalita
Víťazný česko-nemecko-iránsky film uznávaného a doma v Iráne prenasledovaného režiséra Mohammada Rasoulofa (nar. 1973) v štyroch príbehoch skúma život a najmä morálne dilemy, ktorým sú vystavení občania totalitného režimu, bežne praktikujúceho tresty smrti.
