Mal dvadsaťšesť rokov, keď mu zazvonil telefón a dozvedel sa, že si ho fotograf Anton Corbijn vybral do filmu Control.
Dostal veľkú úlohu – zahrať obrovský hudobný talent. Pochopiť myseľ a ubolenú dušu Iana Curtisa, speváka Joy Division, ktorý spáchal samovraždu, keď mal len dvadsaťštyri rokov.
„Po úspechu tohto filmu ma bolo treba spacifikovať,“ hovorí anglický herec Sam Riley.
Po čase pochopil, že taká veľká rola sa už nikdy nemusí opakovať, že príde len raz za život. V rozhovore pre SME hovorí o tom, prečo niektoré úlohy odmieta, prečo hral s Angelinou Jolieovou a prečo vzal úlohu, ktorú nikto nechcel.
Stretli sme sa s ním v Paríži, kde prišiel predstaviť film Radioactive. Je o objaviteľke rádia a polónia Marie Curiovej, on hrá jej manžela Pierra.
Marie vo filme povedala Pierrovi, že je múdrejšia ako on. Je pre muža ťažké vyrovnať sa s niečím takým?
Je. Ak je neistý, je to živná pôda pre problémy. Človek sa ťažko vyrovnáva s tým, že nevie toľko, koľko by chcel vedieť. Ja som akceptoval to, že moja žena vie viac ako ja.
Môj starý otec mi raz povedal, že to je tajomstvo šťastného manželstva – a možno preto sme už desať rokov šťastne spolu. Ale nežartujem. Počul som, že veľa hercov odmietlo úlohu Pierra. Len preto, že vo filme hrá druhé husle, kým primáškou je žena.
Mne to vôbec neprekážalo. A nebolo to tým, že by som už zúfalo potreboval džob.
Al Pacino hovorí, že nie sú malé roly, len malí herci.
To je pravda. Zvyknem žartovať, že ja zo seba urobím hlavnú postavu za akýchkoľvek okolností. Aj keď ma iní budú považovať za muža v poslednom pláne.
Sam Riley vo filme On the Road ako Jack Kerouac. (zdroj: SITA/AP)Čo si myslíte, aký boli Marie a Pierre pár?
Fascinujúci. V štábe sa veľa hovorilo o tom, že Pierre bol súčasný, moderný muž. To však nie je presné, pretože on bol lepší ako súčasný, moderný muž.
Dodnes sme nevyriešili otázku rodovej rovnosti. Špeciálne vo filmovom biznise sa nepodarilo odstrániť nepomer medzi platmi mužov a žien, nepodarilo sa priniesť na plátno toľko zaujímavých ženských postáv, aby mali herečky čo hrať.
Naopak, Pierre odmietol prijať Nobelovu cenu, kým do nej nebola zahrnutá aj Marie. A to len posilnilo ich pozíciu, zvýraznilo ich veľkosť. To, čo dosiahli, je naozaj výnimočné.
Človek by povedal, že boli dokonalí. Je niečo také možné?
Je pravda, že v scenári sa museli tak trochu umelo vytvárať konflikty medzi nimi, aby si film držal dynamiku. Z ich milostného života by sa dráma urobiť nedala.
Napätie, keď Pierre odišiel do Štokholmu po cenu a Marie zostala doma, však bolo uveriteľné.
Myslím si, že sa Marie vtedy naozaj cítila ukrivdená. Hnevala sa, že všetku pozornosť získal on. Brilantní ľudia sú niekedy ako búrka, to je fakt, aj ona taká bola.
Ale Pierre mal dôvod, že šiel sám. Práve porodila, mala maličké bábätko. Scenár nášho filmu pracuje s tým, že Pierre mal rád publicitu, viac ako Marie, v skutočnosti však o ňu ani jeden vôbec nestáli. Potrebovali ju len do tej miery, aby sa dostali k peniazom na výskum.
Neboli bohatí. Pritom mohli rozprávkovo zarobiť, keby si svoje objavy dali patentovať. To však odmietli. Chceli, aby z nich ťažili aj iní vedci a mali k nim bezplatný prístup.
Curieovci boli tiež partnermi aj v pracovnom živote. Nie je to ťažké?
Nie, ak majú manželia svoju prácu radi. Moja žena je skúsenejšia a veľmi mi pomohla vyrovnať sa s úspechom, ktorý som mal vďaka filmu Control.
Spacifikovala ma.
