Niekedy stačí jediný okamih a všetko sa zmení. Pre niekoho to môže byť skok do bazéna, pre iného nečakaná choroba. Ale tí, čo to zažijú, majú jedno spoločné - že na to neboli pripravení.
Takto začína rozprávanie malý Hugo, ktorý leží už dva roky v kóme.
Podobne ako televízia Joj aj Markíza počas jarnej sezóny stavila na seriál z nemocničného prostredia, kde sú hlavnými hrdinami detskí pacienti.
No kým jojkárska Jenny v prvej časti priniesla len ťažko uveriteľné emócie a strohé nevierohodné dialógy, seriál Červené pásky sa zatiaľ javí ako presvedčivejšia mozaika toho, ako sa choré deti vyrovnávajú s krutými osudmi.
Chorí neznášajú ľútosť
"Chceli sme ťa pozvať na párty," hovoria dvaja holohlaví chlapci na vozíčku vychudnutému dievčaťu. Akú, pýta sa podozrivo.
"Jonášovi zajtra amputujú nohu, tak tej nohe robíme rozlúčkovú párty."
Znie to drsne, necitlivo. Ale Jonáš o osude svojej nohy vie už niekoľko mesiacov, nemieni pre ňu preplakať poslednú noc. Poslednú noc, keď ju má.
