Na prvý pohľad pôsobí film Bedári ako ďalšia z tuctov kriminálok o dramatickom prvom dni nováčika v policajnej službe.
V skutočnosti je sociálna dráma debutujúceho francúzskeho režiséra Ladja Lyho, pôvodom z Mali, svojráznym príspevkom do búrlivej diskusie o multikulturalizme, migrantoch, národných štátoch, demokracii, slobode a ľudskosti.
Francúzi nominovaní na Oscara: Turisti sa bavia na tom, ako naši policajti nezvládajú násilie Čítajte Cena poroty festivalu v Cannes, Európska filmová cena za objav roka, štyri Césary, nominácie na Zlatý glóbus i na Oscara sú oprávnené a zaslúžené.
A to nielen pre suverénne zvládnutý filmový jazyk, ale aj pre univerzálnosť a otvorenosť mnohorakým spôsobom výkladu.
Nielen vďaka zámerne otvorenému záveru Ladjovi Bedári kladú množstvo otázok a provokujú divákov, aby sami hľadali odpovede.
Porušujú zákony, nech je v meste pokoj
V Montfermeil na predmestí Paríža žije v panelákoch spoločensky, etnicky i kultúrne pestrá zmes obyvateľov, vyčlenených od bielej väčšiny. Hoci sa Afričania, Arabi, ale aj Rómovia od seba v mnohom odlišujú, spája ich neutešená sociálna situácia.
Tá však nie je stredobodom príbehu. Na stanicu miestnej polície nastupuje nováčik Stéphane Ruiz. Veliteľka ho pridelí do hliadky k prchkému Chrisovi a miestnemu moslimovi Gwandovi.
