BRATISLAVA. Ľudia klamú. Vždy klamali a vždy budú. Jeden druhého, všetci všetkých. Občas je to milosrdná lož, občas vyhýbavé klamstvo, inokedy nehorázna bezostyšná lož, ktorá môže dokonca ostatných ohroziť, napríklad o tom, že neboli v Taliansku.
No ešte je aj ďalší druh lži. Keď ľudia klamú samých seba. Popierajú svoje prešľapy, nepriznajú si chyby. Zúfalo si nahovárajú, aký šťastný život vedú, pričom v skutočnosti šťastní nie sú, zatajujú svoje traumy.
Sami pred sebou aj pred ostatnými.
Tému psychického zajatectva spracoval do divadelnej hry dramatik a divadelný kritik Peter Scherhaufer.
Pod názvom Rukojemníci ju uvádza Divadlo Nomantinels, ktoré sa už desať rokov venuje problematike LGBTI komunity, týraných žien a domáceho násilia.
Rukojemníci samých seba
Na zvláštnom mieste v akomsi zvláštnom časopriestore sa stretávajú štyri tragikomické postavičky.
Jeden hlasno vykrikuje, ako si výborne žije so svojou priateľkou, kde všade spolu boli a koľkokrát mali sex. V skutočnosti sa mu však páčia muži a je posadnutý tvrdým sexom.
