Článok pokračuje pod video reklamou
V malej cele sedí muž. Nevie, či je pondelok alebo štvrtok, dni sa mu zlievajú. Všetky sú vo väzení rovnaké.
Do ruky preto berie knihu, možno mu trochu spríjemní čas. Len včera si ju požičal z väzenskej knižnice.
Je koniec marca a toto je už jeho dvanásta kniha tento rok, jeho výber je starostlivý a nemenný. Koľko takých stihne do decembra prečítať? Päťdesiat. Možno aj viac.
Veď čo najlepšie môže spraviť väzeň, aby ostal človekom? Čítať.
Aký prístup ku knihám majú väzni na Slovensku? Existujú medzi nimi aj vášniví čitatelia? Čo čítajú? A platí cenzúra aj u nás?
Húfy väzňov v knižnici? Nemožné
Keď sme ráno zaparkovali pred väznicou v Leopoldove, aby sme to zistili, vyzeralo to na pochmúrny deň. Vysoké múry väznice len umocňovali pocit, že to oni sú na vine ešte aj za počasie.
Súvisiaci článok Na knižnice v marci zaútočili stalinisti, dnes je to podvodná propaganda Čítajte Ako kráčame k vstupnej bráne, bundy si vyťahujeme tesnejšie ku krku, aby sme sa ochránili pred chladným vetrom. Sprevádzajú nás traja príslušníci.
Po bezpečnostnej kontrole, ktorá sa veľmi nelíši od tej na letisku, sa niekoľkými ďalšími dverami dostávame priamo do areálu. Fotograf má zatiaľ zákaz fotiť, odovzdane teda nasledujeme našich sprievodcov cez priestranný areál k budove, kde sídli väzenská knižnica.
Po pravej strane míňame väzenské cely, spoza mreží si nás zvedavo obzerajú väzni v modrých odevoch.
