Má sa výtvarné dielo vyjadrovať k aktuálnym politickým otázkam? Keď vojská prekračujú hranice, môže ich prekračovať aj umelec? Ak je človek len zrnko piesku, potom by sa mal snažiť narúšať ozubené kolieska moci. Aj to je odkaz, ktorý môžete čítať v diele provokatívnej slovenskej umelkyne Anny Daučíkovej. Až do konca marca je v priestoroch Slovenskej národnej galérie jej výstava Work in progress: 7 situácií.
V auguste, budete mať jubileum, sedemdesiatku. V priestoroch SNG práve prebieha vaša výstava Work in Progress: 7 situácií. Nie je to retrospektíva, ale predsa len aj obzretie sa... Ako sa cíti Anna Daučíková dnes?
Práve mám chrípku, tak že primerane tejto okolnosti. Ale v širšom zmysle je to o. k., aj keď výstava v SNG je pre mňa akási dvojznačná. Na jednej strane je to uznanie, ktoré bezpochyby poteší, a na druhej si človek uvedomí, že už je v tretej tretine.
Keby ste dnes mali dvadsať rokov, dali by ste sa znova na sklo? Aké umenie je dnes to živé?
Keď som mala dvadsať, žili sme v období politického dusna normalizácie a umenie všeobecne sa škatuľkovalo na niekoľko ohraničených špecializácií - úžitkové, voľné, maliarske, sochárske, grafické. V Bratislave k tomu bolo priradené ešte aj sklárske. Ale tam na oddelení sa zásluhou pedagóga Václava Ciglera nemusel robiť zideologizovan ý figurálny realizmus, a preto som si ho vybrala.
Dnes už o to vôbec nejde, umelecké prostriedky sa používajú úplne voľne a kombinuje sa všetko so všetkým. Keby som teda mohla, dala by som sa na štúdium umenia v takom programe, ktorý nie je mediálne zadefinovaný. Žiaľ, tento vyvetraný prístup nazývať programy podľa médií naďalej v školách pretrváva, aj keď to, čo študentky a študenti robia, tomu nezodpovedá. Poviete si, že je asi jedno, ako sa čo nazýva, ale nie je to tak, názov určuje hranice.

Ako dnes vnímate novovznikajúce umenie, reč dnešného umenia?
Vyhovuje mi, ako sa dnes v komplikovanosti a mnohovrstevnatosti diela mieša verejné s osobným, politická angažovanosť s poéziou, ostentatívne so skrytým, jednoznačnosť s neurčitosťou. Vyjadruje to éru, v ktorej žijeme, tá vyžaduje veľké sústredenie na analýzu sveta okolo nás a vyžaduje aj od diváka prehľad a znalosti, aby sa dalo umelecké dielo dôkladne prečítať.