V Hollywoode sa opäť rozdávali Oscary. Po deväťdesiaty druhý raz, o dva týždne skôr ako vlani, znova bez hostiteľa a tento rok aj bez toho, aby sa ktorákoľvek zo slovenských televízií unúvala potešiť našinca priamym prenosom z nich .
Veď kto už by o druhej v noci čumel na televíziu, zvlášť z nedele na pondelok, keď treba po víkende vstávať do práce?
Nikto? A to zas nie, pozerali by sa minimálne tí, ktorí tohtoročného Oscara sledovali prostredníctvom ORF, kde je priamy prenos z Oscarov pravidlom, a robia to už dlhé roky mimoriadne vkusne, alebo na ČT 2, ktorá Oscara uvádzala bez zbytočnej pompéznosti ako súčasť verejnoprávnej služby. A toto je dôležitý moment, skutočnosť, že ako v Rakúsku, tak aj v Česku predstavuje Oscar navzdory všetkému inštitúciu, ktorá je hodná záujmu verejnoprávnej televízie.
Lebo ak nič iné, tak 92. ročník udeľovania Oscarov bol znova ukážkou toho, že aj okázalá a mimoriadne komerčná šou – plus-mínus triapolhodinový prenos bol rozdelený neuveriteľnými štrnástimi reklamnými prestávkami – môže byť zároveň zmysluplným obrazom toho, kde sa aktuálne nachádza umelecký druh, ktorý už sa stal takou samozrejmou súčasťou našej kultúry, že ho často ani za umenie nepovažujeme.
Umenie ako politická korektnosť
Lenže Oscar toto akcentuje vždy, film nielen ako zábavu, nielen ako kratochvíľu a prostriedok napĺňania voľného času, ale predovšetkým ako umenie, pričom platí, že s výnimkou čisto technických kategórií sa medzi nominovanými málokedy objavujú tie skutočne veľké pukancové blockbustery, a keď sa zhodou okolností stane, že takýto komerčne ambiciózny blockbuster v sebe nesie aj jasne identifikovateľné umelecké kvality, tých akoby najrešpektovanejších Oscarov si neodnáša.
V roku 2016 sa to stalo napríkladŠialenému Maxovi: Zbesilej ceste, ktorý síce premenil šesť z desiatich nominácií, ale žiadnu naozaj dôležitú. A tento rok tu máme ešte lepší príklad, snímku Joker režiséra Todda Phillipsa, strhujúcu psychodrámu, ktorá síce formálne vychádza z komiksovej predlohy, ale o typický komiksový film v žiadnom prípade nejde. A Joker bol extrémne divácky úspešný film, teda komerčne, ale naozaj mimoriadne bola spokojná aj kritika a „odborná“ verejnosť, nech už to znamená čokoľvek, čo sa však na Oscaroch v konečnom dôsledku ukázalo ako búrka v pohári vody.
Joaquin Phoenix (zdroj: Foto - Sita/ AP)Joker totiž z jedenástich nominácií premenil len dve. Ale úspech to je určite, lebo ocenený bol naozaj ten najzjavnejšie najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe – Oscar pre Joaquina Phoenixa, na ktorého hereckom výkone Joker stojí a padá, a Oscara dostala aj len 37-ročná islandská violončelistka a hudobná skladateľka Hildur Guðnadóttirová za pôvodnú hudbu k Jokerovi, čo už môžeme však rovnako dobre vyhodnotiť aj ako symptóm politickej korektnosti.
