„Lovecraft je rezonujúca vlna. Je príliv a odliv.“ Predchádzajúce slová napísal Neil Gaiman v úvode k jednej z mnohých antológií H. P. Lovecrafta. Ak je kultúra rozľahlá krajina plná labyrintov, skrytých zákutí, periférií, no aj hlavného prúdu a navigačných majákov, tak Howard Phillips Lovecraft (1890 – 1937) je citadela, ku ktorej sa zbiehajú mnohé cesty. Jeho všadeprítomnosť v žánroch hororu, fantasy a sci-fi je až zarážajúco súčasná. Tento rok si pripomenieme 130. výročie narodenia jedného z praotcov hororu a je to aj vhodná príležitosť prečítať si tri pozoruhodné komiksy venované životu a dielu tohto giganta.
Ako čítať Lovecrafta?
Lovecraft bol prototypom spisovateľa neúspešného vo svojej dobe, avšak s enormným vplyvom v desaťročiach po svojej smrti. Čím to však dosiahol? Pravdepodobne nie svojím štýlom písania. Tí, ktorí prečítali jeho dielo, vedia, aké zdĺhavé a ťažkopádne slovné spojenia používal a skladal z nich komplikované vety. Josef Škvorecký vo svojej eseji Podivný pán z Providence doslova napísal, že „Lovecraft nebyl dobrý spisovatel“.
No je stále zásadný prístupom, aký zvolil k strachu, postaveniu človeka vo vesmíre. Okrem poviedok a románov prispel do literatúry aj fenomenálnou esejou Nadprirodzená hrôza v literatúre, ktorá aj v dnešných dňoch dokáže poslúžiť ako prehľad výnimočných diel v oblasti dejín hororového žánru. O to viac, že dostatočné množstvo Lovecraftom uvádzaných diel je dostupných aj v slovenskom preklade.
Každý spisovateľ sa nachádza aj v určitom spoločenskom kontexte a v tomto zmysle sa treba zmieniť o rasovo nadradených teóriách, ktoré Lovecraft zastával, a ku koncu života svoje názory ľutoval. Roky predtým, ako sa stal celosvetovo slávnym, napísal spisovateľ Michel Houellebecq esej Proti svetu, proti životu venovanú hlbšiemu rozboru života a diela Lovecrafta.
(zdroj: Archív SME)Osobitne sa tu venuje práve jeho rasizmu, ateizmu a až nihilistickému prístupu k životu, dráme jeho manželstva so Soniou Greenovou a životu v Providence. V súčasnosti sa síce o rasizme v Lovecraftovom diele vie, no nepredstavuje zásadnú tému, o ktorej by sa viedli diskusie. Na druhej strane sa mu však nikto ani nevyhýba, a tak je to aj v životopisnom komikse Ten, kdo psal v temnotách.
