Nedávno sme si pripomenuli 30. výročie pádu komunistického režimu. Spoločnosť na Slovensku sa prejavila ako moderná s ambíciou dobehnúť rozvinuté krajiny. Na druhej strane sme zakrátko narazili na prízraky minulosti, ktoré nás brzdia. Takže, čo nám zostalo z tých liet?
Odpovedať sa dá jednou vetou – zostala nám spoločnosť zasiahnutá anómiou a nevieme si s tým poradiť. Je to všeobecne povedané, stojí za pokus ísť hlbšie.
Anómia ako patologický stav spoločnosti
Z perspektívy jednotlivca sa anómia prejavuje ako stav vyviazania zo spoločnosti, nedôvery vo funkčnosť verejného priestoru a pocitu nedostatku opory okrem seba samého. Pre získanie opory a pevného názoru na svet si ľudia zasiahnutí anómiou osvojujú predsudky. Anómia sa tak spája s odmietaním všetkého odlišného a neznámeho, čo sa nepovažuje za súčasť skupiny jedinca. Je preto spojená najmä s odmietaním menšín.
Z perspektívy spoločnosti sa anómia prejavuje ako významné spochybnenie hodnôt a noriem, ktoré usmerňujú očakávania ľudí. Ľudia očakávajú viac, ako im spoločnosť môže umožniť. Výsledkom je, že v snahe uskutočniť svoje očakávania ľudia porušujú platné normy a pravidlá, šíri sa skepsa a cynizmus a rastie hrozba dezintegrácie spoločnosti.
Nežná revolúcia (zdroj: Foto - TASR)Ľudia sú nespokojní a ozývajú sa hlasy po násilnej reorganizácii spoločnosti. Pre úplnosť treba dodať, že určité relativizovanie a nedodržiavanie platných hodnôt a noriem je pre rozvoj spoločnosti potrebné, ale ak je prekročená optimálna miera, spoločnosť sa mení v anomickú.
