Keď vyšiel na pódium s kapelou Iné Kafe, publikum začalo skandovať slová Paci Pac. Muzikant Mario „Wayo“ Praženec vymenil zafajčené kluby za škôlky a roztrhané tričko za košeľu s motýlikom. Jeho tvorba pre deti predbehla na youtube Rytmusa aj Goga.
Ľudia vás vnímali ako punkového muzikanta a jedného dňa sa na facebooku objaví fotografia, kde máte farebné podkolienky, na krku pastelového motýlika a ohlasujete vznik detskej skupiny Paci Pac. Čo sa stalo?
Najmä zo začiatku to ľudia v mojom okolí nechápali a dosť sa mi smiali. Celé to však vzniklo prirodzene, narodili sa mi deti, najprv dcéra Hanka a potom syn Samko. Ani som netušil, že detské skupiny ako Spievankovo vôbec existujú, ale Hanka ma uviedla do tohto sveta, pretože tú hudbu milovala. To ma povzbudilo.
Vravím si, som otec, chcem potešiť svoju dcéru, viem robiť pesničky, tak jej nejakú napíšem. Napísal som pesničku o tlieskaní, ktorá sa volá Ťapi ťap. Mal som pocit, že by tá skladba mohla potešiť aj iné deti, tak som to spoločne so speváčkou Adrianou nahral a spravil videoklip. Na youtube mala za pár mesiacov milión videní a to ma nakoplo. Rozhodol som sa, že neostane len pri jednej pesničke, ale budem s tým pokračovať.
Kamaráti a fanúšikovia asi ostali prekvapení.
Pankáči si mysleli, že som sa zbláznil. Vravel som im, že to robím pre dcéru, že ma to baví a cítim sa v tom dobre. So sklopenou hlavou som išiel nahrávať k chalanom do štúdia, kde vznikali aj Iné Kafe a Plus Mínus. Najskôr krútili hlavami, ale po pol roku videli výsledky a zrazu všetci zhodnotili, že to nebol zlý krok a držia mi palce.

Cítite sa dobre s motýlikom?
Áno. Cítim sa s ním prirodzene, až som sám prekvapený. Ale už to robím pomaly piaty rok a živí ma to. Mal som dobrú prácu, dobré kapely, ale keď prišlo Paci Pac, musel som sa rozhodnúť, čomu sa chcem venovať naplno a rozhodol som sa pre Paci Pac. Pravidelne jazdíme na koncerty, rôzne podujatia, kultúrne domy, škôlky, to sa jednoducho nedá robiť popri inej robote. Ale nie je to len časom. Pri Paci Pac sa zišlo viacero vecí.