Pod plachtou nákladného auta, odvážajúceho Židov do tábora, sa dejú čudné veci. Hladný muž napríklad vymení s vystrašeným mladíkom vzácne vydanie francúzsko-perzského slovníka za kus chleba.
Keď nacisti začnú väzňov strieľať, mladík so slovníkom v rukách argumentuje, že nie je Žid, ale Peržan. Zachráni si síce život, lenže dokedy?
Môže vzniknúť príbeh, aký tu nebol?
Ktovie, či aj súčasná globálna pandémia raz nájde taký ohlas vo svetovej kinematografii ako druhá svetová vojna.
Veď kým po konci vojny sa obnovovali zničené kiná a nakrúcali nové filmy ako dôkaz vôle ľudstva vrátiť sa čo najrýchlejšie k mierovému normálu, dnes nedokážeme predpovedať ani to, či spoločné masové sledovanie akejkoľvek zábavy prežije Covid-19.
No ak film prežije, pandémia koronavírusu sa môže stať rovnakým zdrojom neuveriteľných, fantastických, dobrodružných i dojímavých príbehov, filmových námetov o mnohorakých tvárach človeka.
Ivan Hronec z Film Europe: Nič nebude ako predtým, ani kiná. Prežije ten, kto sa zmení Čítajte Od 8. mája 1945 uplynulo tak veľa času a vzniklo také množstvo filmov, až sa zdá nemožné prísť s novým príbehom.
Filmári hľadajú a nachádzajú nové formy na zvestovanie starých právd. Ukrajinský režisér židovského pôvodu Vadim Perelman (nar. 1963) však prišiel s niečím, čo tu ešte nebolo.
Jeho Persian Lessons neoplývajú módnou formou, ba práve naopak: sú v tom najlepšom zmysle slova filmom tradičným.
