Najznámejšie zábery Tokia väčšinou zachytávajú rušné križovatky, kavalkády neónových reklám, vyhliadkovú vežu SkyTree vysokú vyše šesťsto metrov, mrakodrapy so siluetou Fudžijamy v pozadí.
Toto všetko, samozrejme, v Tokiu, kde vrátane populácie v súmestiach žije viac ako tridsať miliónov ľudí, nájdeme. V 18. storočí tu však vzniklo niečo, čo zásadne ovplyvnilo moderné európske umenie, západnú knižnú ilustráciu a rozvoj karikatúry.
Tým niečím bol farebný japonský drevorez. Dejiny umenia podávajú svedectvo o tom, že japonský drevorez hlboko zapôsobil na francúzskych impresionistov. Nečudo. Podobne ako impresionisti aj japonskí umelci školy Ukijo-e sa snažili zvečniť prchavosť, neopakovateľnosť chvíle.
Ak aj japonské farebné tlače neovplyvnili priamo a všetkých impresionistov, je nepochybné, že zásadným spôsobom zmenili maliarsky názor Vincenta van Gogha – skutočného otca modernej maľby. Len si pomyslime: bez van Goghových jasných farieb a výrazných kontúr by asi nevznikli smery ako fauvizmus, expresionizmus, kubizmus či americké gestické maliarstvo.
Kníhkupectvo Libro. (zdroj: Archív SME)
Van Gogh otvorene vzdal poctu japonskému drevorezu – stačí sa pozrieť na jeho obrazOtec Tanguy, kde v pozadí jasne rozoznať drevorezy Utamarove a Šarakuove.
Východní predchodcovia karikatúry
Kto bol Utamaro?
