Tradičnému učeniu o siedmich hlavných hriechoch zánik nehrozí. Ľudia neprestali hrešiť, menia sa spôsoby a dôsledky.
Človek nie je ostrov
Boli časy, keď sa zápas dobra a zla odohrával len v individuálnom prevedení. Každý človek mal za úlohu ovládať svoje slabosti, aby neprepadol hriechu.
Mal sa postarať o spásu svojej duše. Nesmel zabudnúť na primeraný objem zásluh a dobrých skutkov. S trochou šťastia a milosti malo takéto úsilie postačovať na šťastné (a večné) finále v nebi. Na vzťahy a spoločnosť už priestor v hlavách a srdciach nezvýšil.
Očistec, zbierka esejí slovenských autorov o siedmich tzv. kapitálnych hriechoch, má za úlohu očistiť staré prístupy a sympaticky ich rozšíriť o sociálny rozmer.
Zlo predsa neublíži len tým, ktorí ho páchajú. Rozkladá spoločnosť, kazí atmosféru a spôsobuje nespravodlivosti. S dobrom je to podobne - šíri sa, oslovuje ostatných, inšpiruje, rozvíja vzťahy a pomáha všetkým biednym či bezmocným.
Náuka o smrteľných hriechoch pôsobí ako prežitok, ale stále patrí k základným kameňom európskej morálky. Je hlboko zakorenená v našom kolektívnom vedomí.

Nezaslúži si výsmech, ale očistu a odvahu nanovo vyrozprávať starobylú drámu konfliktu dobra a zla. Zmena štýlu rozprávania a zmena priorít neznamená zradu, ale veľkú službu tejto téme.
Autori nápadu osloviť slovenských literátov a intelektuálov priznávajú motiváciu spoločenským dianím na Slovensku. V ľuďoch sa nebezpečne rozšírilo zúfalstvo (“aké vyvolávajú dementori, bezduché a hnijúce tvory zo slávnej rozprávky”).