Rozprávať sa s ľuďmi zapletenými s politikou býva utrpenie. Radi hovoria len to, čo chcú, a všetkému podstatnému sa radšej vyhnú. Martin Poliačik takýto zlozvyk našťastie ignoroval a novinárovi Braňovi Dobšinskému vyrozprával svoj život i postoje.
Údiv skrytý v otázkach
Zvedavé otázky sú silnou novinárskou zbraňou. Môžu sa zmeniť na katastrofu, ak sa hromadia bez prirodzenej logiky alebo unavujú. Braňo Dobšinský v otázkach vidí skrytý údiv. Je v nich ukrytá „schopnosť čudovať sa, schopnosť nebrať veci okolo nás ako samozrejmosť, ale žasnúť nad nimi“. V otázkach sa vedie dialóg a v nich „vidíme“ jeden druhého.
Knižný rozhovor s Martinom Poliačikom je výsledkom trinástich stretnutí a viac ako dvadsiatich piatich hodín rozhovoru. Poliačik ešte ani zďaleka nie je dôstojný starec, ktorý rekapituluje život. Stihol však už nazbierať slušnú zásobu príbehov aj skúseností. V nich sa odráža životný pocit generácie, ktorá práve teraz najaktívnejšie formuje Slovensko i jeho budúcnosť.
(zdroj: Archív SME)Patrí ku generácii, ktorá už nie je utopená v bolestínskom skúmaní, aký bol predchádzajúci režim. V čase Nežnej revolúcie mal deväť rokov, a tak intenzívnejšie vnímal delenie federácie a riskantné obdobie mečiarizmu.
Absolvent filozofie a pedagogiky získal skúsenosť s učením na škole. Rozbiehal Slovenskú debatnú asociáciu. Učil sa vykročiť do vlastného vnútorného sveta so šamanmi v Peru. A desať rokov riskuje pobyt v politike. Je členom slovenskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
