Je život tučniakov skutočne taký krásny, ako sa nám snaží nahovoriť názov knihy? Teraz ešte nepoznáte odpoveď na túto otázku, ktorá sa zdá celkom prostá. Schválne preto podčiarkujemzdá sa, pretože vtip je práve v tom, že záleží najmä na vašom uhle pohľadu, ako sa na ich existenciu pozeráte. A to nakoniec ovplyvní i tú vašu, rovnako, ako to bolo v prípade Miriam.
Tučniaky však celý tento príbeh len ohraničujú, na čo prídete až na jeho úplnom konci. Sú totiž akousi definíciou života, ktorý je súmerne poskladaný z čriepkov všedných dní dvadsaťšesťročnej Miriam, ktorá nimi priam až nezúčastnene prechádza.
Mohlo by sa zdať, že jej život nie je až taký bezútešný, kým sa neprizná k depresiám, ktoré jej spôsobuje samota. Často sa preto uchyľuje k intelektuálnym monológom a konštatovaniam, v ktorých sa zaiste nájde každý človek, ktorý si samotou sám prešiel.
Akékoľvek rozhodnutia menia životy
Miriam náhodou zachytí rozhovor o tučniakoch, ktoré nemajú pojem o čase, čo ihneď označí za výhodu – nič v živote nezmeškajú, nevedia, koľko majú rokov, a tak im nikto nepripomína, že by mali konečne so svojím životom niečo urobiť. Áno, občas si poviete, že by sa mala prestať ľutovať, pozbierať posledné zvyšky síl a zdvihnúť sa z tej studenej podlahy svojej garsónky.
Ivana Alexi: Krásny život tučniakov (Ikar 2020)Potom si však uvedomíte, že sa niet kam ponáhľať, práve teraz sa ten čas zastavil, a tak si k nej len nemo priľahnete a spoločne tupo hľadíte na praskliny v plafóne, ktoré pripomínajú život. „Nestavaj pred seba celý život, to je nad tvoje možnosti. Zameraj sa na tie veci, ktoré máš na dosah. Ber deň za dňom, týždeň za týždňom, to sú méty, o ktoré sa teraz snaž. A život príde, pridá sa k tebe, ani si nevšimneš kedy.“
