Po úspechu prvej knihy zažíva nádejný začínajúci spisovateľ Ticho Baza literárny blok. Jeho vydavateľ, ktorý nie je opisovaný v najlichotivejšom svetle a autor o ňom píše, že mu ide o peniaze a chce na spisovateľovi zarobiť, by sa azda aj mohol uraziť. Petrovi Balkovi je to jedno a jeho postave tiež. Veď prečo nie?
Østrov je beletria. Beletria, v ktorej vystupuje Dado Nagy po boku s neveľmi nadšeným Ballom, ktorý sa tešil na výlet s Majlingom, a nie s hlavným hrdinom spisovateľom Tichom. Je tam Božena Němcová, Margita Figuli, Pavol Dobšinský, Janko Kráľ, Ján Johanides, Ivan Kadlečík či Bohumil Hrabal, teda lepšie povedané, sú tam ich pochované písacie stroje.
Realita sa mieša s fikciou, vpíjajú sa do seba, ako keď položíte štetec zamazaný od vodovej farby do ďalšej farby, vznikajú tým farby mimo palety a vy tušíte, ako to dopadne, lebo keď ich tým štetcom budete miešať pridlho, z farebnej parády zostane len špinavočierna.

Magický realizmus po slovensky
Magický realizmus je v Østrove priamo priznaný niekoľkokrát. Prostredníctvom hlavného hrdinu Balko ponúka výklad prózy. „Začne sa to ako vzťahová dráma medzi otcom a synom, pokračuje ako magicko-realistická detektívka a končí sa ako hororová rozprávka o fantázii“ a môže tak čitateľovi zbytočne polopaticky podsúvať spôsob, akým sám chce, aby bol text vnímaný. Skôr je to však demaskovaná polemika autora-postavy vlastnej knihy s čitateľom, ktorá pobaví.