O deviatej ráno už má v sebe obvykle dve kávy a tri albumy. Hudbu miluje, je ňou posadnutý a niekedy má problém určiť si hranicu, kedy to už vo vzťahu k nej preháňa.
Pesničkár Richard Vávra alias ARCHÍVNY CHLAPEC pred pár dňami vydal nový album, ktorým sa znovu vrátil ku klasickému pesničkárstvu a jednoduchým melódiám akustickej gitary. Keby nebolo pandémie, nové piesne by teraz predstavoval na koncertoch po celom Slovensku.
V týchto dňoch ste mali byť na koncertnej šnúre k novému albumu Zapadákov, namiesto toho sedíte doma. Čo cítite?
Cítim, že všetko je tak, ako má byť. Že ľuďom sa dejú aj horšie veci. To, že môžem byť doma so svojou rodinou, nie je pre mňa žiadny problém, skôr naopak. Sme v neustálom kontakte s ľuďmi, s ktorými dohadujeme koncerty a postupne všetko presúvame.
Nemám pocit, že o niečo prichádzam. Všetko počká, všetko má svoj čas. A ja sa nikam neponáhľam.
Ako znáša pesničkár izolovanosť dnešných dní? Má čas viac dumať o živote, zoznamovať sa sám so sebou či tvoriť texty?
Čím som starší, tým viac bývam zo sveta unavený a potrebujem si dobiť baterky. Preto vyhľadávam samotu a pokoj. To je pre mňa veľká vzácnosť a nedostatkový tovar. Je možné, že mi tento karanténny biorytmus za chvíľu polezie na nervy, ale momentálne si ho celkom užívam.
No a venujem sa veciam, na ktoré nemám normálne až toľko času. Veľa čítam a veľmi rád počúvam rádiové podcasty a, samozrejme, hrám na gitare a skladám.
Ako dlho prežije hudobník bez divákov a koncertov?
