Ak by sme spočítali pracovné miesta, ktoré súvisia s knižným trhom, dostali by sme sa k číslu isto presahujúcemu štyritisíc ľudí priamo zamestnaných vo vydavateľstvách, kníhkupectvách a distribúcii.
Ďalšiu, nezanedbateľnú časť práce však robia ľudia, ktorí sú "na voľnej nohe" – autori textov, ilustrácií, prekladatelia, tvorcovia knižného dizajnu.
Knihy sú zvláštny tovar, pretože sú nositeľmi kolektívnej pamäti, poznania, ale plnia aj funkciu oddychu. Dôležitý na tomto tovare nie je nosič (papier, tlačiarenské farby), ale obsah, teda vedomosti, príbehy, ilustrácie.
Knihy majú zároveň niekoľko netypických vlastností – starnú omnoho pomalšie ako iný tovar a sú predmetom dlhodobého uchovávania. V rodinách neraz aj desaťročia slúžia knihy bez straty hodnoty.
Navyše sa pri nich formou rozšíreného antikvariátneho predaja využíva "druhý život".

Ďalšou netypickou črtou je, že štátne a obecné organizácie, najmä knižnice, tento tovar čiastočne kupujú a ponúkajú ho občanom na používanie zadarmo. To sa prakticky so žiadnym iným tovarom nedeje.
Knižná produkcia zdanlivo nie je nevyhnutná. V skutočnosti je však spoločnosť bez kníh invalidnou.
Kultúrny priemysel, ktorého je produkcia kníh súčasťou, je v Európe nesmierne dôležitou zložkou hospodárskeho života. Celkovo sa v Európe podieľa na tvorbe až desiatich percent hospodárskeho života.
Koronavírus a knihy
“Vydavateľstvá a distribúcie prichádzajú o asi dva milióny eur mesačne. Tieto peniaze slúžia okrem pokrytia prevádzkových nákladov na platenie už vyrobených kníh (najmä tlačiarne) a na financovanie budúcich kníh (práva, preklady, autori a podobne).
„
Teraz je na Slovensku zatvorených približne 250 kníhkupectiev.
"Odhadujeme, že obrat kamenných kníhkupectiev je v bežných mesiacoch ako marec a apríl približne na úrovni štyroch miliónov eur. Kníhkupectvá prichádzajú mesačne o svoj podiel na tržbách, teda rabat vo výške približne 1,5 milióna eur. Náklady kníhkupectiev sú zhruba práve toľko mesačne – z toho väčšinu stoja zamestnanci a nájomné. Tie peniaze budú teraz chýbať," hovorí predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov Juraj Heger, ktorý je zároveň riaditeľom vydavateľstva Slovart, druhého najväčšieho na Slovensku.
"Vydavateľstvá a distribúcie prichádzajú o ďalšie asi dva milióny eur. Tieto peniaze slúžia okrem pokrytia prevádzkových nákladov na platenie už vyrobených kníh (najmä tlačiarne) a na financovanie budúcich kníh (práva, preklady, autori a pod.)," počíta ďalej Heger.
Zvyšného pol milióna eur do spomínaných štyroch miliónov je DPH.
Kníhkupectvá pritom nie sú iba veľké sieťové predajne v nákupných centrách, ale neraz aj obchody na zopár desiatkach štvorcových metrov. Navyše, ako upozorňuje Filip Ostrowski z vydavateľstva Absynt, "kníhkupectvá sú nielen predajňami kníh, sú aj miestom, kde sa organizujú kultúrne podujatia, tvoria sa komunity čitateľov, často sú miestom oddychu uprostred rušnej ulice".
Zatvorenie kníhkupectiev je teda aj stratou pre kultúrny život.
Prvou výzvou po nástupe koronavírusu bolo zabezpečiť bezpečnosť zákazníkov a zamestnancov. "Od začiatku sme hľadali spôsoby, ako čo najdlhšie zamestnancom zachovať príjem, ale zároveň aj to, akým spôsobom si spoločne nájsť prácu," hovorí Michal Meško, riaditeľ siete Martinus. Uvedomuje si totiž, že práca je aj súčasťou osobnosti človeka, a tak chcel svojim zamestnancom udržať pocit užitočnosti.
"Rozdelili sme sa do 'úderiek', ktoré prevzali zodpovednosť za sprehľadnenie webu, za informácie ku knižkám, recenzie, teda informačné vybavenie webu, na ktoré nie je počas roka často čas. Hoci to nie je niečo, čo prináša tržby, ale prináša to hodnotu pre zákazníkov."