Spevák DAN BÁRTA porušil zákaz vychádzania - do sveta vypustil s kapelou Illustratosphere nový album a symbolicky ho aspoň pokrstil antibakteriálnym mydlom.
V rozhovore pre SME porozprával o tom, ako česká verejnosť zvláda obmedzenia, aké výzvy stoja pred hudobníkmi a ako sa s jeho metaforickými textmi stotožňujú ostatní členovia kapely.
Nový album ste vydali po siedmich rokoch, predchádzali mu preložené jesenné koncerty, hneď vzápätí aj zrušené jarné turné, na ktorom ste chceli predstaviť nové piesne. Je to kliatba?
Skôr zaúradovala vyššia moc. Stáva sa aj to, že prídu dve blbé náhody takto rýchlo za sebou. Keď som zistil, že situácia sa zhoršuje, rátal som, že k tomu pravdepodobne dôjde. Bol som pripravený, dokonca som sa zahrával s myšlienkou, že sám niečo zruším.
Raz som sa zobudil s dosť nepríjemným pocitom, že sme to aj my, kto koncentruje ľudí na jednom mieste a prispieva k rozširovaniu nákazy. Nakoniec rozhodnutie urobili iní.
Keď to nakoniec prišlo aj k nám, vedel som, že je zle. Vtedy je brnkanie pesničiek nazvyš. Snažím sa teraz žiť zo dňa na deň a zbytočne sa nezaoberať budúcnosťou, lebo neviem, čo príde.
Dan Bárta bol za svoju prácu a prínos na českej hudebnej desaťkrát ocenený ako Spevák roka, v cenách Anděl 2015 získal ocenenie Spevák štvrťstoročia. (zdroj: Lucie Maczeczková)Májové termíny turné ste však zatiaľ ponechali. Vidíte to dovtedy optimisticky?
Myslím si, že sa zrušia aj tie. Zásadné rozhodnutie podľa mňa príde koncom apríla, v Českom rozhlase náš minister kultúry hovoril, že si nevie predstaviť, aby sa divadlá, koncertné siene a kluby otvorili skôr ako v septembri.
Som pripravený hrať, mám na turné vyhradené májové aj júnové termíny. Ale skôr počítam až so septembrom.
Ako zatiaľ zvládajú Česi krízu?
Zatiaľ sa zdá, že spoločnosť je zomknutá. Vyzerá to, že prvú vlnu nákazy sme zvládli, do popredia sa teraz dostávajú ekonomické aspekty. Pretože muzikanti zďaleka nie sú jediní, kto zo dňa na deň prišiel o príjem. Týka sa to mnohých iných profesií, ktoré sú v určitom zmysle dôležitejšie ako naše pesničky.
Vláda nezvládla prísun zdravotníckeho materiálu a niektoré rezorty, ako napríklad domovy seniorov, si prehadzuje ako horúci zemiak. A vyzerá to, že veľká časť celej slávnej dotačnej záchrany zasa spadne do lona nášmu skvelému, patologicky nenažranému premiérovi. To je na tom trpké.
Inak je spoločnosť statočná, všetci prijali rolu ochrancov svojich najzraniteľnejších členov veľmi pokorne a zodpovedne. Aspoň vo väčšine prípadov. Nehovoriac a zdravotníkoch a dobrovoľníkoch, tí vždy pridajú obetavosť navyše. Čo sa týka našej vlády, okrem karanténnych opatrení, ktoré boli namieste a prišli našťastie včas, sú ostatné veci diskutabilné až nevhodné.
Môže nakoniec táto situácia viesť k väčšej sebestačnosti a nezávislosti od štátu? Zistili sme vďaka nej, že sme prestali myslieť na horšie časy?
