BRATISLAVA. Volali ju žena v bielom, pretože inú farbu prakticky nenosila. Niektorí boli náchylní veriť, že v skutočnosti neexistuje, lebo ju nikdy nestretli, aj keď bola ich susedkou.
Emily Dickinson pätnásť rokov nevychádzala von. Dobrovoľne sa zavrela v byte.

Napriek tomu prežívala mimoriadne intenzívny život, prejavilo sa to v básňach, ktoré horúčkovito, neraz aj v noci pri svetle petrolejovej lampy, písala.
Tí, čo boli vtedy deti a dostali sa do blízkosti jej dvier, hovorili, že to bola najlepšia teta, akú kedy poznali.
Ona sama deti nemala, nikdy sa nevydala. Jej najväčšou láskou bola manželka jej brata Austina a najpríťažlivejším milencom bola pre ňu smrť.
Vedela, čo ju čaká s mužmi
Prines vodu zo studne, zalej mi čaj, zamies cesto na chlieb. Takýto život si mladá rebelka, narodená v roku 1830 v meste Amherst v štáte Massachusetts, nepredstavovala.
Jej rodina rodina na tom bola dobre, otec bol senátorom a mal právnickú firmu, mohli si teda dovoliť slúžku. Napriek tomu trval na tom, aby sa naučilo všetko, čo musí vedieť žena v domácnosti.