Film V sieti je portrétom civilizácie, ktorá sa rúti do záhuby, a netreba nám za ňou smútiť, lebo nič lepšie si nezaslúži.
Celovečerný inscenovaný dokument Barbory Chalupovej a Víta KlusákaV sieti je ten typ spoločensky angažovaného filmu, ktorý sa jednoducho nedá ignorovať. Tematizuje totiž čosi, čo preukázateľne existuje – zneužívanie detí na internete –, a robí to tak presvedčivo a intenzívne, že je takmer nemožné oddeliť jeho vonkajšie remeselné kvality od výpovede.
To znamená, že keby aj hneďV sieti bolo mizerným filmom – hoci nie je –, bolo by to celkom jedno, lebo tá téma nepustí. A zasiahnutý divák sa rozhodne filmu neuveriť – nie, internet predsa nemôže byť plný úchylákov, ktorí od detí chcú nahé fotky, alebo mu uverí a pristihne sa pri tom, že nielenže mu trest smrti zrazu neprekáža, ale bol by azda ochotný aj sa chopiť úlohy kata. Akože normálne to odtiahnuť kamsi bokom a zbaviť sa toho, jednoducho, priamočiaro, nekompromisne.
Odľudšťovanie
Potom divák vychladne, získa odstup a uvedomí si, že to s nami ešte nie je také zlé, nie je, lebo stále medzi nami existujú ľudia, ktorí nezatvoria oči, keď vidia problém, ale rozhodnú sa ho riešiť aj za cenu toho, že nakrútia dokumentárny film, ktorý z normálnych dospelých ľudí urobí svojich vlastných emocionálnych rukojemníkov.

Fajn, v poriadku, ešte by bolo dobré pokúsiť sa vymedziť, kto sú normálni dospelí ľudia. Kto?
Neviem, nie som psychiater ani psychológ a ani zdravý ľudský rozum mi tu nepomôže, lebo ten stále trvá na rýchlom a spoľahlivom riešení, v ktorom niet miesta pre morálny relativizmus, ale dohodnime sa na chvíľu, že normálny človek je taký, čo má sám seba natoľko pod kontrolou, že dokáže rozlíšiť, čo je správne a čo nesprávne.
A tu sa dostávame k tomu, prečo je dokumentV sieti takou mimoriadne silnou výpoveďou. Ten film totiž, film, ktorý sám seba identifikuje ako dokument o správaní sa sexuálnych predátorov na internete vo vzťahu k maloletým deťom na prahu puberty, je filmom o absolútnom nedostatku empatie, emocionálnom vyprahnutí, o odľudšťovaní.