Nový termín na konci februára, menej bulváru, hviezd, filmov i ocenení, silnejší príklon k avantgarde, skromnejší servis pre akreditovaných účastníkov – a rodová rovnosť. Najvýraznejšie zmeny si na jubilejnom 70. medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne všimol azda každý.
Silných mužov vo vedení – všemocných festivalových riaditeľov Alfreda Bauera, Moriza de Hadeln a Dietera Kosslicka po prvý raz nahradil genderovo vyvážený kolektívny orgán: rada riaditeľov. Na jej čele sú výkonná riaditeľka Mariette Rissenbeeková a umelecký riaditeľ Carlo Chatrian.
Do hlavnej súťaže posunuli len osemnásť filmových diel, zrušili snobskú prehliadku filmov spojenú s opulentnými večerami od michelinských šéfkuchárov s astronomickým vstupným a zredukovali počet laureátov čestných cien Zlatý medveď za prínos do svetovej kinematografie i Berlinale Kamera.
Nezmenil sa dôraz na spoločenské a politické posolstvá festivalových filmov. Pre bežného slovenského neonacistu je Berlinale zhmotnením zlého sna o liberálnej hrozbe: tradične mieri doľava a presadzuje nielen ľudské práva, práva žien, detí a menšín, ale bojuje aj za LGBTI v presvedčení, že sloboda a zákony sú pre všetkých.
Slovenskými očami
Nová festivalová sekcia s vlastnou súťažou Encounters uviedla vo svetovej premiére drámu scenáristu a režiséra Ivana OstrochovskéhoSlužobníci. V slovensko-česko-rumunsko-írskej koprodukcii rozpráva príbeh dvojice mladých poslucháčov bohosloveckej fakulty v Bratislave v roku 1980. Dokumentarista Ostrochovský bol už v Berlíne ako spoluautor filmu Zamatoví teroristi a režisér dokudrámy Koza.
Tentoraz v spolupráci s kameramanom Jurajom Chlpíkom rozpráva o tom, ako sa komunisti usilovali podmaniť si metódami cukru a biča cirkev. Bohoslovci, ktorí s totálnou kontrolou a straníckym riadením nesúhlasili, nemali žiadnu šancu. Čiernobiely obraz je vysoko štylizovaný, mnohé zábery pôsobia ako výjavy a symboly, no i tak sa filmom vinie spodný plán o tom, že sa pozeráme na minulosť, z ktorej vyrástla naša súčasnosť – a preto je taká, aká je.
(zdroj: Foto: IFFB)V tradičnej prehliadke Forum sme mohli v medzinárodnej premiére vidieť celovečerný debut slovenskej režisérky Viery ČákanyovejFREM. Zvláštny a netradičný útvar, ktorý nie je ani dokumentom, ani hraným filmom, ani filmovou esejou, ale najbližšie má k videoartu, chce byť pohľadom umelej reality na náš svet. Presnejšie: na koniec nášho sveta.
V slovensko-českej koprodukcii vznikal s trojčlenným štábom na poľskej polárnej stanici v Antarktíde a jeho výsledný tvar vrátane zvukových experimentov kladie na diváka veľké nároky, ale zároveň pred ním otvára takmer neobmedzené pole interpretácií.
Novinku poľskej režisérky Agnieszky HollandovejŠarlatán, ktorá vznikla v česko-írsko-poľsko-slovenskej produkcii, uviedla nesúťažná prehliadka Berlinale Special. V sekcii čerstvo zrekonštruovaných klasických filmových diel Berlinale Classics festival pripomenul neprávom zabudnutý československý film Alfreda Radoka Daleká cesta z roku 1949.
Dielo podľa námetu Erika Kolára na pomedzí hraného filmu a dokumentu rozpráva o antisemitizme, Terezíne, Osvienčime a osude židov počas druhej svetovej vojny i po nej. Komunisti ho síce zavreli do trezoru až v roku 1969, ale po premiére sa im ho podarilo vytlačiť do malých kín i na okraj diváckeho záujmu.
Hlavnú festivalovú cenu Zlatého medveďa získali iránski, nemeckí a českí producenti snímkySheytan vojud nadarad režiséra Mohammada Rasoulofa. Režimom prenasledovaný autor nakrútil štyri príbehy o tom, ako tragicky vplýva na život občanov totalitný režim, vymáhajúci si poslušnosť trestmi smrti. Význam filmu, ktorý festival uviedol až na samom konci súťaže, podčiarkla skutočnosť, že ajatolláhovia nepustili Rasoulofa do Berlína a účastníkom záverečnej tlačovej konferencie po udelení cien sa mohol prihovoriť len prostredníctvom mobilného telefónu, pretože je v domácom väzení.
(zdroj: Foto: IFFB)Českí koproducenti, spolu s ukrajinskými, poľskými a francúzskymi, sa podieľali aj na metaforickej sci-fi drámeČísla režiséra Olega Sencova, v roku 2014 zatknutého na Kryme a len prednedávnom prepusteného z dlhoročného ruského väzenia. Čísla boli rovnako ako Šarlatán súčasťou prehliadky Berlinale Special. České korene mal aj krátky animovaný film Lístek v prehliadke Generation a v prehliadke televíznych seriálov Berlinale Series festival predstavil rakúsko-nemecko-český projekt Freud.
