BRATISLAVA. Ešte som hladný po živote, napísal Jean-Paul Belmondo v knihe Mojich tisíc životov.
Prebehol závratne rýchlo, zhodnotil, tak rýchlo, ako zvykol šoférovať. Želal by si, aby ho mohol prežiť znovu. Tentoraz však pomalšie, výrazne pomalšie, a opačným smerom.
Alain Delon: Bohužiaľ, moji synovia nepochopili, že nežijú vo filme Čítajte Už v roku 2001 ho spomalila mozgová porážka. Čiastočne ochrnul a stratil reč.
Lekár mu povedal, že už nikdy nebude rozprávať, s tým sa však legendárny kaskadér nezmieril.
Trvalo mu to dva roky a výsledok nebol dokonalý, ale Belmondo má zase hlas.
Keď teraz oslavoval narodeniny, prijal doma spravodajskú televíziu LCI a Francúzom, lekárom zvlášť, poslal odkaz.
Medzi ním a Delonom je rozdiel
„Ešte stále je plný energie a šibalský,“ uviedol reportáž moderátor zo štúdia. Reportéri ho našli na terase parížskeho bytu s výhľadom na nezaplatenie.
„Nech sa páči, dva najkrajšie monumenty Paríža: Jean-Paul Belmondo a Eiffelova veža,“ skonštatoval reportér a jeho hostiteľ nenamietal.
