BRATISLAVA. V januári 1960 kúpil Albert Camus dom na juhu Francúzska. Keďže sa neplánoval zdržať, kamarát sa mu ponúkol, že ho zvezie domov do Paríža.
Takmer vôbec nerozpráva, na verejnosti neplače. Belmondo poslal Francúzom odkaz Čítajte Policajti si to nevedeli vysvetliť. Auto po niekoľkých minútach z neznámych dôvodov zišlo z cesty, narazilo do stromu, prevrátilo sa a skončilo zdemolované. Dve ženy vyšli bez škrabanca, šofér skončil v nemocnici a Camus bol namieste mŕtvy.
V kufri sa našiel jeho nedokončený rukopis Prvý muž. A lístok na vlak do Paríža.
Zdalo by sa, že ešte aj vlastnou smrťou chcel Albert Camus dokázať svoju základnú filozofickú tézu: Život je absurdný.
Mal 46 rokov, keď zomrel. Dva roky predtým dostal Nobelovu cenu, čo už bola odpoveď na jeho román Cudzinec a esej Vzbúrený človek. A tiež na román Mor, v ktorom strhujúco opísal, ako sa mení človek a jeho život v čase pandémie.
Vtipy o epidémii dlho nevydržia
Rozprávač príbehu doktor Rieux najprv cestou do roboty zakopne o potkana. Keď pribúdajú, začnú pribúdať aj záhadné úmrtia. Až je ich toľko, že konzorcium odborníkov sa musí nadýchnuť, aby to dokázalo vysloviť. Áno, je to mor.
Alžírske mesto Oran zháňa sérum a okamžite sa zatvára.
Camus postupuje opatrne a dôsledne. Niektoré fázy, ktoré zasiahli populáciu, už poznáme aj my pri korone.
Aj v Orane prišla nákaza na jar. Ľudia tomu najprv neverili, zdalo sa im hlúpe, že ich život len tak z ničoho nič niečo zničí, ako keby bola vojna. Ale aj vojna je hlúpa, konštatuje rozprávač.
