Po prvýkrát vycestoval do Viedne, keď mal len sedemnásť rokov. Keď o päť rokov opäť odchádzal do hlavného mesta rakúskej monarchie, jeho bonnskí priatelia a známi mu venovali pamätníček s rôznymi želaniami. Gróf Ferdinand Waldstein napísal vetu, ktorá sa neskôr stala slávna: „Nech svojou svedomitou usilovnosťou získate Mozartovho ducha z Haydnových rúk!“
Viedeň sa pre Ludwiga van Beethovena stala druhým domovom, strávil tu až tridsaťpäť rokov svojho života, určite aj preto mu – hoci nebol Rakúšan, ale Nemec – Rakúska národná knižnica venovala pri príležitosti 250. výročia narodenia obsiahlu výstavu vo svojej reprezentatívnej sále Prunksaal, ktorá potrvá až do 19. apríla.
Z Bonnu do Viedne
Beethoven sa narodil v roku 1770 v Bonne. Jeho otec pôsobil ako tenor v Bonnskom dvornom orchestri. Veľmi rýchlo rozpoznal, aký talent s absolútnym hudobným sluchom doma má, a tak – inšpirovaný Mozartovým príbehom - syna nielen predstavoval ako zázračné dieťa v hre na klavír, pričom často dokonca uvádzal nižší vek, než Ludwig v skutočnosti mal, ale zároveň sa mu snažil zabezpečiť aj kvalitné hudobné vzdelanie. Otec však bol ťažký alkoholik a jeho vyučovacie metódy boli drastické, čo malo neskôr vplyv na synov zdravotný stav.
Niektorí historici tvrdia, že sa Beethoven počas svojho prvého pobytu vo Viedni stretol aj s Mozartom, no musel sa vrátiť domov, lebo matka zomierala na tuberkulózu. Keď sa v roku 1792 do Viedne vrátil, Mozart bol už rok po smrti, hlavným skladateľom bol Joseph Haydn. Nádejnému mladíkovi začal dávať lekcie kompozície, Beethoven si svojho učiteľa vážil, no čoskoro sa prejavili medzi nimi prvé konflikty.
Zatiaľ čo Haydn mal už svoj vek a bol typický m konzervatívny m skladateľ om , Beethoven komponoval vášnivo, zanietene a inovatívne. Lekcie začali byť zriedkavejšie aj preto, že Haydn bol čoraz viac zaneprázdnený, veľa kvôli svojej hudbe cestoval. Keď potom skritizoval skladbu C Minor Trio svojho žiaka, ten ho obvinil zo žiarlivosti, ich cesty sa rozišli a Beethoven si začal sám hľadať svoju vlastnú identitu ako hudobný skladateľ.
(zdroj: Archív SME)
Ďalšími učiteľmi mu boli Johann Georg Albrechtsberger a Antonio Salieri. Hoci šľachtou pohŕdal (slovíčko „van“ v jeho mene naznačovalo iba to, odkiaľ pochádzal, a nie šľachtický pôvod), práve vďaka milovníkom hudby z aristokratických kruhov sa vo Viedni udomácnil a nadviazal dôležité kontakty. Je známe, že bol nadšencom revolučných myšlienok Francúzskej revolúcie, svoju 3. symfóniu chcel venovať Napoleonovi, ale keď sa dozvedel, že sa nechal korunovať za cisára, sám vygumoval Napoleonovo meno z titulnej strany.
