Trianonská mierová zmluva patrí do systému zmlúv, ktoré zavŕšili prvú svetovú vojnu a utvorili novú Európu. Na troskách habsburskej monarchie vznikala nová podoba strednej Európy.
Maďarská delegácia prišla do Paríža 7. januára 1920. Lúčenie s ňou na budapeštianskej železničnej stanici bolo plné odhodlania. Tento povznášajúci pocit vzájomného spojenia v ohrození a spoločného existenčného záujmu sa opakoval až po hranice, keďže vlak stál v každom významnejšom meste. Všade tisíce ľudí na perónoch a pri koľajniciach, všade silné prejavy solidarity.
Delegáti do Paríža museli skutočne cítiť, že národ je s nimi. Pocit pre politika nie bežný, priam vzácny, avšak v týchto súvislostiach mal tragický podtón, lebo nad Maďarmi sa vznášala neopísateľná hrozba.
Prvý omyl, vedúci delegácie
Vedúcim delegácie bola azda najväčšia (určite najvyššia) osobnosť vtedajšej maďarskej politiky gróf Albert Apponyi. Jeho rozhľad, štátnické schopnosti a skúsenosti, diplomatické predpoklady a jazyková výbava ho najlepšie predurčovali na podobnú pozíciu, aj tak to však dobrá voľba nebola. Ak chceli Maďari demonštrovať spätosť so starým Uhorskom a jeho politickou kultúrou, nemohli si vybrať lepšieho človeka.
Apponyi bol doslova symbolom aristokratického charakteru štátu i národnostnej politiky, ktorá nikdy nepatrila do jeho výkladnej skrine. S jeho menom sa spájali školské zákony, ale i Černová a celý rad súdnych procesov a represálií proti slovenským elitám i obyčajným ľuďom. Maďari v ňom videli nádej a oporu, členovia delegácie navyše obrovskú autoritu.
Dilemy pred podpisom (Borszem Jankó, 30. 5. 1920)V Paríži januárový chlad umocnila ľudská nevšímavosť. Delegáciu zaviezli do neveľkého a úplne priemerného hotela Chateau Madrid v Neuilly a exaktne im stanovili podmienky pobytu a pohybu. Cesty do Paríža a stretávanie sa s novinármi im dôrazne zakázali, resp. na všetko potrebovali povolenie a sprievodného detektíva.
