|
Z inscenácie Radošinského naivného divadla Tata. FOTO - ARCHÍV |
Je veľmi dôležité, s akou intonáciou sa rozhodneme vysloviť slogan debutového ročníka festivalu slovenskej a svetovej drámy Nová dráma, ktorú v dňoch 9. a 17. mája zorganizoval Divadelný ústav v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla a divadlom Astorka Korzo '90. Slogan "Nová dráma nespí" môže znieť ako sebavedomé, rovnako ako aj burcujúce konštatovanie.
Festival je plynulým pokračovaním projektu Nová dráma, v ktorom sa od roku 2002 Divadelný ústav usiluje o prezentáciu súčasnej tvorby slovenských a svetových dramatikov prostredníctvom prednášok, scénických čítaní či diskusií. Postupne dozrel čas na prehliadku, ktorá mapuje dianie na poli súčasnej drámy v slovenských divadlách. Bratislavské divadlá predstavili svoje inscenácie a poskytli priestory divadlám z Trnavy, Košíc, Žiliny, Prešova, Martina, Banskej Bystrice, z ktorých mnohé tak dostali zriedkavú príležitosť hosťovať v hlavnom meste.
DAB Nitra sa predstavilo na svojej pôde inscenáciou Norway.today. V rámci projektu SND a jeho priatelia sa predstavili hostia: Národné divadlo Praha a Národné divadlo Varšava. Súčasťou programu bol aj Maratón scénického čítania v klube Spojka. Počas päťhodinového nonstop dialógu drámy, hudby a videoprojekcií v podaní mladých hercov, hudobníkov a videoumelcov zaznelo päťdesiat úryvkov z hier. Diváci obklopení hercami mali možnosť ocitnúť sa priamo v "kotle" súčasnej drámy.
Prvý ročník festivalu je vždy zaťažkávací. Organizátori sa náročného projektu zhostili sebavedomo, no sčasti opatrne. Festival reagoval na potrebu poukázať na novú drámu, no zaujíma sa o ňu len divadelná obec alebo aj širšie publikum? Súťaž nových pôvodných hier Dráma poukazuje na fakt, že hry sa predsa len píšu, že mladí aj starší autori sa stále pokúšajú hľadať nové témy a formy.
Organizátori stavili na pestrosť zastúpenia slovenských divadiel a pomerne veľký počet inscenácií. V rámci úvodného ročníka je cieľ zmapovať dostačujúci. Ďalším krokom do budúcna bude azda výber inscenácií zúžiť, stanoviť presnejšie kategórie a vyhnúť sa kolísavosti kvality. V množstve ponúknutého sa spoločné znaky "súčasnosti" súčasných textov trochu vytrácali, na druhej strane však výber demonštroval pestrosť súčasnej scény.
Jedným z poslaní prehliadky bolo aj hľadanie alternatív, ako pomôcť súčasnej dráme a či jej vôbec pomáhať. Celkovo je na mieste otázka, do akej miery publikum zásadne vníma pojem "nová dráma" a či predsa len nedáva prednosť iným faktorom, ktoré zaručujú atraktívnosť inscenácie. Bojí sa vôbec publikum novej drámy? Boja sa jej divadelníci? V divadlách autorského tipu sa pojem "nová dráma" stráca, veď divadlo Stoka, Radošinské naivné divadlo, GUnaGU a iné sa venujú pôvodnej tvorbe systematicky a vybudovali si stále publikum. O potrebe zviditeľnenia sa teda má skôr zmysel hovoriť v kontexte repertoárových divadiel. Menších, ktoré musia bojovať o návštevnosť, alebo aj našej hlavnej scény, ktorú tiež tento problém neminul.
Potrebuje nová slovenská dráma špeciálnu starostlivosť, alebo jej skôr pomôže, keď ju hodíme do bazéna konkurencie s klasickými alebo zahraničnými titulmi? Treba podporovať pôvodné slovenské hry s prižmúreným okom nad ich kvalitou? Uvádzať ich na javiská a overovať ich podľa reakcie publika alebo skúseností z procesu vzniku inscenácie? Na základe prvého ročníka prehliadky Nová dráma môžeme konštatovať, že nová dráma sa na repertoároch našich divadiel nachádza a v konkurencii iných titulov obstojí. Bratislavská prehliadka zaiste prispela k tomu, že čoskoro bude toto konštatovanie samozrejmosťou.
Autor: VERONIKA BUBNÁŠOVÁ(Autorka je dramaturgička)
