Článok pokračuje pod video reklamou
Výsledky nedávnych parlamentných volieb už boli analyzované zo všetkých možných uhlov. Nie je jednoduché povedať niečo nové, ale pokúsim sa o to v troch - i keď trochu nesúrodých - perspektívach:
I. Voľby 2020 boli ďalším vrcholom masívnych a ťažko predvídateľných voličských fluktuácií - čo to konkrétne znamená v reči čísel.
II. Aké sú neblahé dôsledky politickej polarizácie.
III. Prečo treba zvýšiť pozornosť, keď sa boj proti korupcii stane výťahom k politickej moci.
Premenlivosť ako norma
Voličské správanie sa na Slovensku charakterizuje vysoká miera nestability. Na jednej strane je to v poriadku, veď aj o tom je demokracia - ľudia vo voľbách vyjadrujú svoju ne/spokojnosť, nádeje i sklamania, zhodnocujú výkony strán, hľadajú subjekty blízke svojim hodnotám. Na druhej strane mohutné medzivolebné presuny signalizujú slabú ukotvenosť strán v sociálnej štruktúre, ich organizačnú slabosť, absenciu väzieb medzi stranami a ich voličstvom a v neposlednom rade aj opakujúce sa sklamanie voličov a hľadanie nových a ešte novších alternatív.
A tie zatiaľ v každých voľbách prišli (iba voľby 2006 nevyniesli do parlamentu žiadnu novú stranu). Môžu mať podobu stredovosti (SOP, Smer, ANO, SaS, OľaNO, Sieť a i.) alebo radikálneho protestu – Sme rodina, či dokonca extrémizmu a antisystémovosti – ĽSNS.
Po nedávnych voľbách tiež pribudla v parlamente nová strana – Za ľudí a ďalší nový subjekt síce do parlamentu nevstúpil, ale získal relevantnú voličskú podporu – koalícia PS-Spolu. Obaja nováčikovia museli odniekiaľ prilákať voľných voličov, prípadne získať prvovoličov alebo bývalých nevoličov. Iné strany - najmä Smer-SD a jeho menši koaliční partneri - čelili opačnému pohybu: odlevu svojich voličov z roku 2016. Smer ich stratil tretinu, SNS 40 percent, Most-Híd dve tretiny. Takéto vysvedčenie za štyri roky vládnutia sa možno ani nezmestí do bežnej klasifikačnej stupnice.
Najväčší pohyb voličov však nastal v cieľovej rovinke v prospech hnutia Igora Matoviča. Znamenal bezprecedentný nárast z jesenných preferencií na úrovni 6 - 7 percent na volebný výsledok 25 percent a viac ako dvaapolnásobný nárast podpory oproti voľbám 2016. Odkiaľ prišli tieto hlasy? Obrazne povedané, OľaNO bralo všade a všetko.
