BRATISLAVA. Júlia tam čakala na svojho Rómea. Hitler odtiaľ burcoval masy. Britská kráľovská rodina odtiaľ máva na dav počas narodenín kráľovnej aj svadieb.
Na jednom v Kapskom Meste vyšiel pred ľudí aj čerstvo prepustený Nelson Mandela a sľúbil im lepšie časy. Na ďalšom honosnom vo Vatikáne zas pápež každú nedeľu požehnáva miliónom veriacich.
Na rannú cigaretku, kávu či po denný prísun vitamínu D na balkón tiež ľudia smelo vyjdú, nemusí byť ani honosný. Postačí aj starý, ošúchaný.
Dnes sa význam a funkcia niečoho takého obyčajného a fádneho, čím balkóny sú, zásadne mení. Stávajú sa najlepšími umeleckými pódiami. A sú zadarmo.
Balkóny namiesto výstavných sál
Kaskádovito padajúci toaletný papier, staré tričká, kartónová škatuľa aj nepoužité kusy látky vejú z otvorených okien. Na prádelnej šnúre sa sušia básne o karanténe a sociálnej izolácii. Vejú si pokojne v slabom šume vetra, azda si ich niekto všimne.
