Každá generácia si musí aj literárne definovať lásku. Aká je dnes, čo prináša, čo sa v nej skrýva. Aká je dnes vlastne sexualita, čo je to vzťah, čo znamená byť normálny.
Írska spisovateľka Sally Rooney sa o novú definíciu súčasnej lásky pokúsila románomNormálni ľudia. Rozhodla sa povedať to za ľudí, ktorí sa narodili s internetom a dospievali na začiatku druhého desaťročia tohto storočia. Nie je to Rómeo a Júlia, nie je to Peter a Lucia.
Sú toNormálni ľudia.
Nežní až sadistickí, sú spolu, neustále v kontakte, ale tak strašne osamelí. Dnešní mladí skorodospelí, ktorí sa znova musia vyrovnať s faktom lásky, chémie tela, príťažlivosti, partnerstva v čase neustálej elektronickej komunikácie, ale aj pozérskeho nadhľadu. A napriek strašne skvelému životu vysokoškolákov, ktorí môžu cestovať, získavať štipendiá, slobodne diskutovať, sa v nich otvára desivá predstava prevzatia zodpovednosti za svoj život. A za to, s kým ho prežijú. A či ten či tá, za ktorou sa zavreli dvere, náhodou nebola pravá láska.
A čo je to vlastne pravá láska v 21. storočí?
Sally Rooney: Normálni ľudia (prel. K. Hečková, Lindeni 2020) (zdroj: Archív SME)Connell a Marianne
Stretávame ich v hormonálne búrlivých časoch, sú spolužiaci a práve končia strednú školu v malom vidieckom mestečku na západe Írska. Spolužiaci, ktorí však zdanlivo o seba v škole či na ulici nezavadia. Ona je z bohatej, ale odťažitej rodiny, žije s deštruktívnym bratom a neurotickou matkou. Sama je utiahnutá, škaredé káčatko, ktoré je inteligentné na „zapadákov“.
