Chcete to prehltnúť, hodiť za hlavu, nepozerať sa na to a ani dočítať do konca. Ale čo spôsobí temnota, ktorá nás odjakživa priťahuje, vyčkáva na svoj čas, naťahuje za nami svoje špinavé paprče a nakoniec nás obopne až tak, že nám vyrazí dych? Že ju nakoniec chceme a prijmeme. Veď je to stará kamarátka, známa i neznáma.
Aká kniha asi tak môže vzniknúť, keď ju píše autor, ktorý má záľubu v realizme a neštíti sa podať nám ho v absolútne surovom stave so slovami – čo ste chceli, to si aj zožerte?! Udiera ňou na naše najcitlivejšie miesta, o ktorých sme doteraz ani netušili, že ich vôbec máme. Najprv len jemne končekmi prstov nahmatáva slabiny a potom na ne zatlačí, pričom s neskrývaným úškrnom blázna sleduje, ako sa vám od bolesti podlamujú kolená.
Chcete zdrhnúť, ale zostávate
Človek zažíva rôzne veci. Ťažkopádne prežíva zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, prijíma, rozdáva, miluje, nenávidí... Sú tu však aj veci, ktoré nie sú úplne prvoplánové, celkom bežné. Sú to tie, ktoré si nevšímame ani len v náznakoch, jednoducho ich ignorujeme, berieme ako súčasť života. Práve tie však najčastejšie napádajú našu psychiku, až kým v nej nespravia úplný kráter.
(zdroj: Archív SME)Michael Houellebecq, mimoriadne oceňovaný a absolútne rešpektovaný francúzsky autor viacerých skvelých kníh (napríklad Elementárne častice, Platforma či Mapa a územie), napísal v deväťdesiatych rokoch román, ktorý rozdelil na tri časti. Doznáva v nich priam až intímne a veľmi podstatné fragmenty života tridsaťročného IT analytika – programátora, ktorý sa zasekol niekde na polceste a nevie sa preto ani poriadne začleniť do spoločnosti.
