Hľadanie identity v samotnom centre všetkých politických konfliktov nebolo nikdy náročnejšie. Najdôležitejšie otázky sa týkajú práve vývoja moderných politických zriadení a s prihliadnutím na históriu, aj všetkých vedeckých a spoločenských pokrokov, ktoré sme doteraz uskutočnili a ktorým sme sa museli prispôsobiť.
Prečo bol optimizmus liberálnych demokratov po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 taký predčasný a unáhlený? Na jednej strane cítiť autorovu radosť z víťazstva liberálnej demokracie, no na druhej strane potláča prílišný entuziazmus, pretože aj s touto formou demokracie sú spojené hrozby pre systém, v ktorom prevláda.
Všetci sa z nej tešíme, ale...
Zrejme nikoho nešokuje prvá veta, ktorou politológ Francis Fukuyama začína svoj predslov: „Táto kniha by nevznikla, keby sa v novembri 2016 prezidentom Spojených štátov amerických nestal Donald J. Trump. Tak ako mnohých Američanov, aj mňa tento výsledok prekvapil, a tak ako ich, aj mňa trápilo, aký dosah bude mať jeho zvolenie nielen na Spojené štáty, ale na celý svet.“
Pritom vo svojej známej esejiKoniec dejín? z roku 1989 sa ešte tešil z toho, že míľnikom pre liberálnu demokraciu a trhové hospodárstvo bude práve pád Berlínskeho múru. Podľa mnohých kritikov sa veľmi mýlil a dali mu to aj patrične najavo. Zrejme i preto vznikla potreba napísať knihu Identita.
Už od jej samého začiatku sa však i naďalej snaží vymodelovať celkový stav liberálnej demokracie a poukázať na to, aký veľký je jej vplyv na americkú politiku, ktorej opraty drží pevne v rukách práve Donald Trump. Pre jeho zvolenie už nie je taký optimista, hoci poukazuje na to, že politika v Spojených štátoch rozdelila ľavicu do akýchsi čiastkových skupín identity, ako napríklad do známych hnutí# MeToo alebo BlackLivesMatter. Čo je v konečnom dôsledku dobré.
(zdroj: Archív SME)„Politika identít ako taká nie je zlá; ide o prirodzenú a nevyhnutnú odpoveď na nespravodlivosť. Problematickou sa stáva jedine v prípade, ak sa identita interpretuje alebo presadzuje niektorými konkrétnymi spôsobmi .“
Moderná identita, ako ju poznáme, uprednostňuje schopnosť jednotlivcov vyjadriť sa, pričom každý jednotlivec má vytvorené akési vlastné autentické vnútorné ja, ktoré vytvára túto túžbu. Celá spoločnosť však môže byť naopak represívna.
