Zmieriť sa so svojimi nedostatkami, nadobudnúť zdravé sebavedomie alebo ovládať spôsoby, ako účinne reagovať na nepochopenie či dokonca šikanu, je náročné pre dospelých - a pre deti ešte oveľa náročnejšie.
Pomocnú ruku v podobe citlivých príbehov deťom ponúkajú knihy s ilustráciami Adely Režnej,Strakáč a Tíoni a Háro. Strakáčov príbeh, ktorý pôsobivo ilustrovala Adela Režná, napísal Daniel Rušar. Háro je autorskou knihou Adely Režnej.
Strakáč a Tíoni
Hlavný hrdina a zároveň rozprávač príbehu pred nás predstupuje už na začiatku príbehu. Najprv vidíme iba jeho ruky pokryté neprehliadnuteľnými škvrnami. Prezradil, že je nimi jeho telo posiate a on je ich prítomnosťou zhrozený, vystrašený. Vyzýval ich na odchod krikom i prosbou, ale ony neodpovedali, neodišli. Nečinné, žiaľ, neostali. Zväčšovali sa, rástli a pribúdali ďalšie škvrny.

Kamaráti si spočiatku jeho odlišnosť nevšímali, neskôr sa situácia kruto zmenila. Batika, Dalmatín, Strakáč. Tieto prezývky mu adresovali deti, s ktorými si predtým dobre rozumel. Chlapca zaplavil smútok prinášajúci slzy, ale tie nezmyli škvrny ani smútok.
Chlapec nemienil nečinne prijímať rany osudu. Chcel byť silný a spôsoby, ako to dosiahnuť, boli vskutku neobvyklé, ale neúčinné. Necítil sa silný. Lenže Tíoni tu boli stále, rovnako ako škvrny. Tíoni, pripravení začať slovný útok. Bezradný chlapec siahol po krutej metóde, ktorej následky dôverne poznal. Vybral si vhodný terč a správal sa ako Tíoni. Zosmiešňoval, urážal, vyvolával smútok a slzy, ale namiesto sily získal pocit vlastnej hlúposti.