BRATISLAVA. V žiadnom prípade neopustiť posteľ. Tak kázal doktor. Pre gangrénu pravej nohy musela poslúchnuť a ostať ležať. Ale nedalo jej to.
Frida Kahlo sa prvej vlastnej samostatnej výstavy v Mexiku nemohla vzdať. Čakala na ňu pridlho.
Dala sa do galérie doviezť sanitkou, odniesť na nosidlách a preložiť na posteľ, ktorú priniesli len krátko pred jej príchodom. Tá posteľ zažila všetko jej utrpenie.
Mala vtedy už štyridsaťšesť rokov, bolesti prekonala toľko, že by stačila aj na desať životov. Vlastnú izbu premenila na umeleckú svätyňu a izolovanosť svojich dní využila na to, aby ju spoznal celý svet.
V izolovanosti rozvinula svoj talent
Louvru prekážali turisti, teraz za nimi chodia domov. Múzeá lákajú na prehliadky online Čítajte So samotou na lôžku mala skúsenosti. V šiestich rokoch ju na niekoľko mesiacov pripútala na posteľ detská obrna, v osemnástich zas tragická dopravná nehoda.
Železná tyč v havarovanom autobuse jej prerazila ľavý bok, polámala panvu a vyšla von lonom. Zlomená noha, poškodená miecha.
Nik neveril, že by to mohla prežiť. Prežila, ako zázrakom.
