„Malo to ťažkú riť, nepomohli ani tojtojky!“ povzdychli si herci po predstavení. Náhodní návštevníci však netušili, o čom je reč, a to je jeden z dôvodov, prečo sa Oľga Orgoňová a jej tri spoluautorky - Alena Bohunická, Barbora Krajč-Zamišková a Zdenka Pašuthová - rozhodli napísať Slovník divadelných profesionalizmov. Priekopníčkou systematického výskumu profesionalizmov na Slovensku je profesorkaOľga Orgoňová.
V divadle už roky funguje divadelná „hantírka“. Vzali jazykovedci reč profesionálov na milosť?
Profesionálna „hantírka“ funguje vo všetkých profesiách: v umení, vo vede, v remesle či v službách. Aj zdanlivo „prísni“ profesionáli ako policajti či vojaci používajú v ústnej reči zjednodušené, obrazné – často vtipné, skratkovité výrazy: napríklad páchateľ je úspornejšie nazývanýpachoš či trenažér vojenských parašutistov je vajcotrh.
P rvkom takéhoto vyjadrovania môžeme venovať pozornosť alebo si to nevšímať a tváriť sa, že jestvuje len oficiálny jazyk, nanajvýš regionálne nárečia. Rozhodujúce je to, čo ľudia považujú za potrebné v komunikácii, aby sa optimálne dorozumeli.
Čo je to vlastne profesionalizmus?
Profesionalizmy sú výrazy používané v ústnej komunikácii v istej profesii. Profesionalizmy sú neformálnejšie a často významovo „priezračnejšie“ než bežné slová či presné termíny. V našomSlovníku divadelných profesionalizmov máme napríklad tanečný výraz vzduchovka, čo sa terminologicky označuje výrazom tour en l´air a bežne to dokážeme povedať len opisne: otočka v skoku vo vzduchu. Bonusom profesionalizmu je často aj to, že je krátky.
Je prostredie divadla jazykovo atraktívnejšie ako iné prostredia?
Newton vraj prišiel na zákon zemskej príťažlivosti, keď ležal pod jabloňou a spadlo naňho jablko. Mne prišla do cesty šikovná študentka estetiky, ktorá vytvorila zaujímavú bakalársku prácu o divadelných profesionalizmoch. Tento zárodok spojila s faktom, že sa blíži storočnica SND, a potom už stačilo len nájsť spriaznené duše, ktoré uveria môjmu projektu.
(zdroj: Archív SME)Také som našla vo svojich spoluautorkách Alene Bohunickej, Barbore Krajč-Zamiškovej a Zdenke Pašuthovej a s veľkou vďakou musím spomenúť Julianu Beňovú: ona nás sprevádzala od zrodu idey o tvorbe slovníka až po finalizáciu rukopisu.
Odkliali ste reč slovenského divadla. Znamená to, že ste vzali na milosť profesionalizmy a zaradili ich do spisovného slovníka? Už bude brept raz a navždy, či musíme písať spisovne brbt?
