BRATISLAVA. Pozerať živý koncert cez obrazovku počítača je ako bozkávanie cez rúško. Pre niekoho lepšie ako nič, pre ďalšieho totálna zbytočnosť. Umenie vždy najlepšie fungovalo v spoločnom priestore, to je neodškriepiteľný fakt.
A v čase, keď sú zavreté aj kinosály, chcú spoločný filmový zážitok nahradiť aspoň autokiná.
Prerazili v Amerike, boom zažívali v päťdesiatych rokoch, keď ich po celej krajine bolo viac ako štyritisíc. V Nemecku či v Česku sa v časoch pandémie tešia veľkým návratom, u nás si však nikdy nevybudovali takú silnú tradíciu. Prečo?
Dá sa pozerať, aj keď prší?
„Je to gotickou architektúrou a plánmi miest, ktoré nedovoľujú, aby v centrách boli veľké plochy,“ myslí si Ivan Hronec z Film Europe. Ďalším dôvodom je podľa neho aj automobilizmus, ktorý je v Amerike oveľa silnejšie zakorenený.
Aj napriek tomu na Slovensku ešte pred pár rokmi fungovalo niekoľko autokín. Jedno bolo v Bratislave na Zlatých pieskoch, ďalšie v Žiline. Žiadne však nevydržalo dlhodobo.