Stretli sme sa na benzínke v juhomoravskom mestečku Podivín, v diaľke bolo vidieť lednický minaret. Poďte za mnou, povedal Petr Dvořák, správca zvernice Obelisk, kde sa na ploche asi 700 hektárov jej majiteľ, podnikateľ František Fabičovic, usiluje o návrat územia do podoby spred regulácie rieky Dyje. Majiteľ firmy Alcaplast vychádza pri revitalizácii územia z máp zo 17. a 18. storočia.
Je fér pripomenúť, že jedným z významných cieľov zvernice je komerčný odstrel jeleňov, srncov a danielov, ktorých je tu vyše tristo kusov.
Nasledujem teda Dvořákov džíp, zaparkujem niekoľko metrov za vstupnou bránou do oplotenej zvernice, presadám k správcovi a ideme na približne dvojhodinovú obhliadku aj tam, kam obyčajní návštevníci nemôžu. Tí sa dostanú nanajvýš k pamätníku Obelisk, postavenému v roku 1798 ktorýmsi z Lichtenštajnovcov. Obelisk pripomína ukončenie francúzsko-rakúskych vojen z roku 1798, do okolitého územia zvernice návštevníci nesmú, aby nerušili zver.
Letecký pohľad na Zvernicu Obelisk (zdroj: Foto - Archív F. F.)„Morava jako z dob Lichtenštejnů. Podnikatel proměnil suchá pole v lužní krajinu,“ bol titulok článku, ktorý som objavil na sociálnej sieti - a teraz to zažívam a vidím na vlastné oči.
Po niekoľkých sto metroch pred nami vyrazí spomedzi stromov rodinka danielov a cez lúku upaľuje do blízkeho lesíka. Dva samčeky, dve samičky a „dva koloušky“, hlási správca, kým ja registrujem nanajvýš unikajúce stádo „srniek“. Počas prehliadky zvernice ich zazrieme ešte niekoľko, ale v tom teple sú skôr ukryté v lese alebo spásajú kukuričné pole. Viac by sme ich vraj videli počas zimného dokrmovania, keď sa k nim dá priblížiť na niekoľko metrov. Zvernica si vraj na seba zarobí, hovorí neskôr v podivínskej kaviarni Jasan Petr Dvořák, dopestovaná kukurica a obilie slúži sčasti tamojšej zverine, časť sa predá.
Správca upozorňuje na množstvo vzácnej flóry, ktorá vyrastá tam, kde boli pred tridsiatimi rokmi zasypané kanály a meandre. Na obnovených ramenách a na jazierkach vidieť množstvo vodného vtáctva, do územia sa vrátil aj orol kráľovský. Solitérne stromy dodávajú krajine zvláštny ráz, vidno však aj osamotené mladé stromčeky chránené oplotením. O päťdesiat rokov tu budú vysoké stromy, podobné týmto pôvodným solitérom, vidí budúcnosť Petr Dvořák.
Do zavodnenej krajiny sa vrátili stovky druhov rastlín aj živočíchov
Františka Fabičovica spolu s manželkou Radkou Prokopovou pred rokom v Českej republike vyhlásili za podnikateľov roka. Z malej garážovej firmy, ktorú založili v roku 1998, sa vypracovali na najväčších výrobcov sanitárnej techniky v strednej Európe. Svoju lásku k lesu a prírode si rodák z južnej Moravy naplnil projektom návratu sedemstohektárového územia polí k pôvodnému charakteru lužnej krajiny.
Kedy vám napadlo, že vytvoríte takýto priestor? Bol to detský sen pri čítaní kníh alebo pozeraní filmov?
Ako dieťa som často jazdil na bicykli okolo všetkých tunajších saletov (malá murovaná uzavretá stavba v parku – pozn. rk). V tom čase ma viac zaujímala príroda ako stavby a obdivoval som lužnú krajinu s množstvom tôní, mokradí a meandrov porastených leknami, ako aj s pestrými lúkami. V jarných a letných mesiacoch tu panoval taký rozmanitý život obojživelníkov, plazov, vtákov, ale aj hmyzu, aký nebolo možné vidieť nikde inde v krajine.
(zdroj: Foto - Archív F. F.)Čo bolo vašou prvotnou motiváciou? A poslednou kvapkou pri rozhodovaní?
V roku 1998 ma vítala krajina iná, suchá, bez života, plná odpadkov, ktoré ľudia ako nepotrebné veci a odpad vyvážali do tejto časti územia. Všetky meandre, tône a mokrade boli zasypané odpadom a zaorané. Charakter krajiny sa zmenil na suché pole. Vysušená 600-hektárová parcela, kedysi plná života, bola chorá, zničená (tzv. zem nikoho). Rozkladala sa na troch katastroch, ale ku každému sídlu mala ďaleko, takže sa o ňu nikto nestaral a bola skôr na príťaž.
