BRATISLAVA. Prešlo len niekoľko rokov po revolúcii, a realita už vyzerala celkom inak, ako sme si na námestiach predstavovali.
Život začal byť príliš chaotický, dekadentný a neprehľadný vo svojich nových zákonoch.
Keď vtedy v roku 1994 do kín prišiel film Na krásnom modrom Dunaju, diváci neboli veľmi nadšení. Ako by si ešte nechceli pripustiť, akú temnotu prežívajú.
Ady Hajdu: Premiér klame, svedomie si schoval pod posteľou. Ale raz sa mu ozve Čítajte Nechceli sa stotožniť s tromi kamarátmi, ktorí ešte poriadne nedospeli, a len sa bezcieľne túlali po Bratislave.
Uniesli trolejbus, tvárili sa, že ukradli aj obraz Andyho Warhola, ťahali za nos policajtov a sami sa nechali oklamať novodobými špekulantmi.
"Pamätám si najmä na hanbu v Lucerne. Všetci Česi odišli, na premietaní sme zostali len Slováci. Bol to asi veľmi lokálny príbeh," hovorí Ady Hajdu, ktorý hral jedného z troch hrdinov. Alebo ako hovorí, jedného z kamarátov, "ktorí ešte nedospeli, lebo chlapom to trvá dlhšie".
Dnes je film s Adym Hajdu, Jurajom Johanidesom a Marošom Kramárom digitálne reštaurovaný a znovu sa vracia do kina. Už však ako dielo, ktoré niekoľko generácií považuje za legendárne.
Takto film nemá vyzerať
"Je možné, že po dlhom období komunizmu sme si ani neuvedomovali, ako to zvlčilé obdobie prichádza. Každý mal prácu sám so sebou a s tým, ako sa postaviť k revolúcii a novému osudu.
