vedením Milana Knížáka (IBCA). Práve Knížákovo nekompromisné presadzovanie vlastných názorov počas prvého ročníka bolo dôvodom, prečo sa hlavná kurátorská aj manželská dvojica Giancarlo Politi a Helena Kontová odhodlala k usporiadaniu vlastnej akcie.
Bojkot Milana Knížáka a Národnej galérie hlásali aj všadeprítomné nálepky. Ide však skôr o kurátorský ako umelecký bojkot, pretože niektorí umelci a umelkyne budú vystavovať aj na Knížákovom Bienále (za Slovensko napríklad Aneta Mona Chisa a Viktor Frešo).
Alternatívny charakter Bienále si vyžiadal alternatívne priestory: prehliadka je situovaná do zanedbanej továrenskej haly v Karlíne - bývalej robotníckej časti Prahy, ktorá počas záplav v auguste 2002 najviac utrpela. Kurátori sa zamerali na dva najvýraznejšie okruhy - súčasnú maľbu a aktuálne politické umenie z Latinskej Ameriky.
Okrem týchto okruhov je veľká časť venovaná aj novej slovenskej, českej a poľskej scéne, nemeckej a čínskej maľbe alebo kinetickému umeniu.
Časť Bienále nazvaná Acción Directa je venovaná politickému umeniu z krajín Latinskej Ameriky. Jej inštalácia je poňatá skutočne "undergroundovo", aby sa zvýraznil neoficiálny charakter vystavených diel. Videoinštalácie, plagáty alebo inštalácie sa často vyjadrujú priamo k politickým udalostiam. Tento druh umenia býva vítaným oživením svetových prehliadok a jeho prezentácia má kvalitu akéhosi zoo efektu, kde si diváci zo západných krajín môžu pripomenúť avantgardný charakter umenia a jeho snahu o spoločenskú zmenu.
Pomerne vysokú úroveň mala expozícia venovaná novej slovenskej a českej výtvarnej scéne. Kurátori Jiří David a Juraj Čarný vybrali autorov a autorky, ktorých mená v poslednom období najčastejšie rezonujú na našej scéne. Viac ako na predstavenie nových talentov stavili na osvedčenú kvalitu.
Vystavené diela boli najmä inštalácie a videoinštalácie, smerovanie k maľbe sa tu teda neodrazilo. Veľmi široký bol však tematický záber: od objektu Saddáma Husajna naloženého vo formaldehyde (na snímke) od Davida Černého až po čisto konceptuálnu abecedu Borisa Ondreičku.
Autor: LENKA KUKUROVÁ, Praha(Autorka je výtvarná teoretička)
