Keď vypukla kríza, herci dostali nakladačku ako prví. Hneď po nich nasledovali nakazení, repatrianti a pendleri.
Herec JURAJ KEMKA preto hejt schytal hneď dvakrát. Najskôr z pozície herca, neskôr si musel zvykať aj na to, že mu prischla nálepka pendler. Zdá sa mu to nefér, nemá pocit, že žije za hranicou, ale v otvorenej Európe.
Uväznený v karanténe aspoň vymýšľal, ako ľuďom spríjemniť večery. Siahol po nadčasovej knihe Jula Satinského, ktorá v mnohom dnešok vystihuje. Je to asi aj tým, že Slováci sa tak ľahko nemenia, hovorí herec v rozhovore pre SME.
Žijete v Rakúsku, kúsok za hranicami. Aj vám prischla nálepka pendler. Čo na to hovoríte?
Dávať pomenovanie skupine ľudí a označiť ju ako hrozbu a "časovanú bombu" je veľmi nebezpečné. Označenie pendler začalo byť hneď od začiatku vnímané negatívne. Zdá sa mi to nefér.
Ady Hajdu: So susedom sme postavili Covid sedenie, aby sme nemuseli pozerať správy Čítajte V rakúskom a maďarskom pohraničí žijú tisíce ľudí a mnohí nie sú pendleri v zmysle, v akom je toto označenie na Slovensku vnímané.
Žijú v Európskej únii v blízkosti Bratislavy a do mesta prichádzajú za lekármi či za rodinou, ale nie za prácou.
Mesiace sa preto nemohli do Bratislavy dostať, hoci bývajú od centra bližšie ako mnohí obyvatelia bratislavských mestských častí.
S nálepkou "pendler" sa nestotožňuje. (zdroj: Archív J.K.)Ale dobre, museli sme si na to zvyknúť a prijať pravidlá, ktoré vlády vymysleli. Verím však, že sa to časom upraví a ak by znova nastala takáto situácia, ľudia žijúci v pohraničí, kde napríklad nebolo žiadne ohrozenie vírusom, dostanú iný status ako ľudia vracajúci sa z dovoleniek.
V budúcnosti by som privítal presnejšie označenie - obyvatelia pohraničia či prihraničných obcí. Ja pracujem v Bratislave, tam mám priateľov, prácu, platím tam dane.
Nie je to pre mňa prechod cez hranicu, ako to veľa ľudí vníma. Je rok 2020, žijeme v Európskej únii, nemám pocit, že žijem za hranicou. Ani som ho nikdy nemal, že sa do zahraničia sťahujem. Som Slovák žijúci v otvorenej Európe.
Máte skúsenosti s tým, že ste chceli prejsť cez hranice z Rakúska na Slovensko a nebolo vám to umožnené?
Obštrukcie neboli žiadne, ale odkedy sa začala karanténa, dodržiavali sme ju.
Zrušili sa všetky výroby v dabingu, divadelné predstavenia, naozaj som z domu vychádzať nemusel.
Keď ochorenie vrcholilo, boli sme iba doma. Potom, neskôr, keď som potreboval ísť do Bratislavy, neboli žiadne problémy.
Kúsok za hranicami žije veľa Slovákov, ktorí dennodenne musia a museli dochádzať do hlavného mesta za prácou, život by im to značne skomplikovalo, keby sa museli zakaždým preukazovať testami. Stačili potvrdenia o pobyte a práci.
Sú však aj veci, na ktoré sa pri krízovom stave nemyslelo, práve v súvislosti s obyvateľmi pohraničia. Napríklad deti, ktoré sa potrebujú dostať k svojim odborným lekárom na Slovensko, alebo dôchodcovia, ktorí takisto nemajú pracovné povolenie a nemajú si ako na Slovensko ísť po dôchodok. Takto sme sa zbierali istej dôchodkyni z Rajky, aby mala z čoho prežiť, kým otvoria hranice.
Akí sú Rakúšania v dodržiavaní nariadení?
