Irán je krajina, s ktorou si, pod značným vplyvom politikov a masmédií, spájame všeličo hrozivé. Horiace americké zástavy, rozhnevaní vodcovia, stotožňovanie Spojených štátov so svetovým diablom, dusivá teokracia, politickí väzni, útlak žien… Lenže také veci existujú aj v našom civilizačnom okruhu. Buďme úprimní a sebakritickí a niekedy hľadajme aj to, čo nás spája s naoko vzdialeným a nepochopiteľným.
S Iránom – teda s niekdajšou Perzskou ríšou – majú Slováci možno viac spoločného, než by si mysleli. Začnem zostra, cez strmú skratku.
Slovenčina ako člen bohatej rodiny slovanských jazykov obsahuje slová so spoluhláskovými skupinami, ktoré možno nájsť aj v nesmiernom oceáne indoiránskych jazykov. Veď jedna z teórií o pôvode Slovanov hlása, že istá vetva našich predkov prišla do Karpatskej kotliny z oblastí južného Ruska, teda tak trochu z okolia Iránu.
Ale nejde len o slovanské jazyky, ale aj o základ európskych jazykov. Otakar Klíma, znalec perzskej kultúry, v štúdii Zarathuštra uvádza príklad slova „loď“. V staroindickom jazyku je to náus; slovo „loďstvo“ v staroperzštine je návijá, v novoperzštine náv, v arménčine náv, v gréčtine náus, v latinčine navis.
Zarathuštra v nás
To, čo Európu spájalo a stále spája s Perziou, sa však týka aj iných oblastí, nielen jazyka. V duchovnej sfére Západ môže starovekej Perzii ďakovať za vynález diabla. Gerald Messadié v Obecných dějinách ďábla píše, že diabla vynašli iránski kňazi v 6. storočí pred naším letopočtom, avšak nie z náboženských, lež čisto z politických dôvodov. Toto obdobie je zrodom náboženstva, ktoré vytvoril prorok Zarathuštra.
Ústrednou myšlienkou Zarathuštrovho duchovného systému bolo, že vo vesmíre vládnu dve rovnocenné sily – jedna svetlá a jedna temná. Presne tento dualizmus sa podieľal na formovaní judaizmu (napríklad Kniha Jóbova) a kresťanstva (Satan, Peklo a podobne). Každý súdny človek vie, že kresťanstvu, tomuto pilieru západnej kultúry, nik neurobil takú službu ako diabol.
Napriek tomu inštitucionalizované kresťanské cirkvi sa priklonili ku koncepcii jediného, všemocného a dobrotivého boha. Kacírske sekty – ako manichejci, bogomilovia a katari – však naďalej počítali s prítomnosťou temného boha, rovnocenného s božstvom svetla a múdrosti. Križiacke výpravy vedené proti týmto sektám patria medzi najkrutejšie v dejinách Západu.
Pri Teheránskej univerzite je ulica Enghelab Street s množstvom kníhkupectiev. (zdroj: Foto - IBNA.IR)Pritom ani predstava, že boh zošle na zem spasiteľa svetla, nemá západný, ba ani židovský, ale práve indoiránsky pôvod. V rozpadávajúcej sa Rímskej ríši hlavným konkurentom kresťanstva bol perzský mithraizmus. Práve boh Mithra mal byť tým spasiteľom, ktorý v čase zimného slnovratu prinášal medzi ľudí svetlo. Čiže aj sviatky Vianoc a predstava, že spasiteľ sa narodil z nepoškvrnenej panny, pochádzajú z Perzie.
