Predstavte si, že by sa teraz kdesi na Blízkom východe objavil muž, ktorý hovorí, že prišiel šíriť odkaz svojho otca. Že je slovo. Že sprevádza každého, bez ohľadu na to, akého vierovyznania je.
Predstavte si, že by pôsobil mimoriadne presvedčivo a v jeho prejave by nebolo takmer nič agresívne.

Nikdy by o sebe nepovedal, že je mesiáš. Ale neprotestoval by, keď by ho tak niekto nazval.
Pokorne by počúval nadávky od toho, kto ho považuje za podvodníka, a pokojne by sedel vo väzení, keby ho tam niekto chcel mať.
A popritom by bol vždy tam, kde sa práve udiala nejaká nevysvetliteľná vec. Veľmi podobná zázraku.
Na Netflixe mal začiatkom roka premiéru seriál Mesiáš. Ako to už pri takýchto témach býva, nespokojné hlasy z rôznych strán sveta sa proti nemu ozvali, už len keď zverejnili jeho trailer.
Isté znepokojenie bolo namieste. Filmári pracovali s ideou, že je úplne jedno, či sa pred davy veriacich postaví skutočný mesiáš, alebo nie.
Ani veriaci už nechcú mesiáša
Al-Masih nemá veľa času, aby sa slobodne pohyboval po krajine a prihováral sa davu nasledovníkov. O každom menšom zhromaždení, kdekoľvek na svete, vedia tajné služby.