Rozhovor známej novinárky s filozofom a politológom Mirom Kusým vznikol doslova na poslednú chvíľu. Aj preto je zvlášť vzácny.
Nič nezahmlieva
Manželka Jolana Kusá v závere knižného rozhovoru priznáva, že v tomto rozhovore to už nebol „ten iskrivý, vtipný, múdry Miro Kusý, akého poznala celé roky“.
Podliehal predsa zmenám života ako každý a odrazom toho je rozhovor, ktorý viedol s Ľubou Lesnou tesne pred svojím definitívnym odchodom vo veku 86 rokov. Prirodzene, v takomto rozhovore na sklonku života prevažujú spomienky a hodnotenia toho, čo bolo. To všetko sa deje so zrelým odstupom a s pokojom, ktorý je darom staroby - darmo by sa o takýto pokoj usilovali mladí aktivisti a revolucionári. Čas myšlienkovej žatvy sa urýchliť nedá.
Kusý už nepotrebuje nič zakrývať ani zahmlievať. Rozpráva o svojom živote vo všetkých možných tónoch.

S kúskom nostalgie spomína na detstvo v rodine otca-tesára pôvodom z Liptova a matky-stavebnej robotníčky. Už vtedy učiteľ v ľudovej škole na neho ukazoval prstom: „Na toho si dávajte pozor, to je syn komunistu.“
Počas vojny i po nej život rodiny mladého Mira odrážal bláznivé spoločenské zmeny a prevraty. Jeho otec najprv sedel vo vyšetrovačke v Justičnom paláci. V začiatkoch nového režimu v štyridsiatom ôsmom ako predvojnový komunista povýšil na riaditeľa stavebného podniku.
Ilúzie a pády