Humor mu ostal. Nesťažuje sa a zbytočne nelamentuje. Už pätnásť rokov abstinuje, nezloží ho akási korona. Vždy sa vedel vynájsť, a preto si dokázal zarobiť aj vtedy, keď celá kultúrna obec ostala paralyzovaná.
Robil motokuriéra po celej republike a rozvážal ľuďom svoje knihy.
Hudobník a spisovateľ BRAŇO JOBUS je okrem toho aj jedným z mála organizátorov letných festivalov, ktorí tento rok program nemuseli zrušiť. Festival Vrbovské vetry plánuje spraviť aj pre tisícku divákov.
Festival Vrbovské vetry organizujete od roku 2007. Tento rok bude jeden z mála tých, čo sa nakoniec uskutočnia. Čo to pre vás znamená?
Každý rok pripravím novú knihu, nové CD, celý rok niečo robím a na festival sa teším ako na Vianoce. Leto je čas, keď si môžem konečne odtrhnúť to chutné jabĺčko zo stromu.
Stále som čakal na nejaké oficiálne vyhlásenie vlády, aký počet návštevníkov môžu festivaly mať. Mal som to vymyslené dokonca tak, že keby festivaly nepovolili, urobím Auto vánok - festival pre autá.
Stále som teda čakal, nevyhlásil som, že festival ruším. Keď vyhlásili tisíc ľudí od prvého júla, okamžite som na sociálnych sieťach oznámil, že festival bude. Adekvátny k počtu návštevníkov.
Keďže Vrbovské vetry nikdy nemali sponzora, program som ulahodil počtu tisíc, aby sme to ekonomicky zvládli. Vidím však, že je obrovský záujem.
Čo všetko ste museli obetovať? Museli ste zrušiť aj niektorých vystupujúcich?
Áno, zahraničných hostí z Poľska a Česka som zrušil ešte skôr. Musel som zrušiť aj niektorých slovenských interpretov, nezvládli by sme to finančne.
Vrbovské vetry 2020
- 14. ročník festivalu sa uskutoční 4. júla
- vystúpia na ňom Jobusove hudobné projekty Abusus, Karpatské chrbáty a Vrbovskí víťazi, ďalej ZVA 12-28 Band, Funny Fellows, Para, Bijou Terrier a Chiki liki tu-a,
- súčasťou budú tradičné „športové“ disciplíny ako Strelecké preteky z poplašnej pištole, Dostihy na hojdacích koňoch Velká Vrbovská, Plastová megalukostreľba či automobilové preteky Formula Nula
- z dôvodu obmedzenej kapacity sa tento rok nebudú vydávať žiadne voľné vstupy a každý návštevník vrátane detí musí mať klasickú vstupenku.
Oplatí sa robiť festival pre takéto malé publikum?
Vrbovským vetrom áno.
Nebudete stratoví?
Ideme na menšie pódium, do lacnejšieho zvuku, budeme mať menej svetiel. Vieme, kde ukrojiť tak, aby to ešte stále stálo za to.
Ako budete musieť festival prispôsobiť, aby bol bezpečný?
Podmienky ešte nie sú zverejnené. Ale nemôžeme čakať, festival je presne o mesiac.
Do nášho areálu príde tisíc ľudí a bodka. O každom vieme, na každého máme kontakt, bude tam sanitka, záchranári budú merať teplotu. Dokonca rozostupy, ktoré by mohli byť v júli odporučené, bude možné v našom areáli dodržať.
Robíme to na obrovskej asfaltovej ploche, je dimenzovaná na tritisíc ľudí, je tam aj obrovská trávnatá plocha a tribúna.
Nikto nekáže, aby sa návštevníci motali a skákali pod pódium, môžu si ľahnúť na trávu a vychutnávať si to v pohode, aj päť metrov od každého.
Využili ste aj ponuku otvorených dverí na ministerstve kultúry, stretli ste sa s ministerkou kultúry Milanovou. O čom ste sa vtedy rozprávali?
Nebolo to celkom tak, že mali otvorené dvere a prišiel, kto chcel. Bol som pozvaný iba ja a Jozef Lupták. Vysvetlili sme si to tým, že sme trošku svietili v tme, bojovali sme a dávali sme ľuďom niečo z toho nášho remesla aspoň cez internet. Bol to veľmi dobrý rozhovor, úprimný.
O tom, aké to je ťažké, ako to prežívame. Bola to sonda z vrchu do našich životov, aby zistili, ako to je. Bolo to dôležité stretnutie, som veľmi rád, že bolo. Pani ministerka má záujem pomôcť aj štátny tajomník.
Odchádzali ste s dobrým pocitom?
Nemal som očakávania, lebo som zvyknutý pomôcť si sám. Skôr bolo dôležité informovať ich o tom, ako to počas pandémie v kultúre vôbec nefunguje. Rozbehlo a posunulo sa to až tam, že sme konečne dostali informáciu, čo a kedy môžeme robiť.
Lebo organizáciu festivalu som musel buď zrušiť alebo urýchlene rozbehnúť. A takých ako ja sú stovky.
Mám šťastie, že so všetkými hudobníkmi, ktorí u nás účinkujú, som kamarát, poznáme sa so zvukármi. Keď konečne povedali, že môže byť tisíc divákov, tak bude tisíc. Bol som však nútený zrušiť voľné vstupy pre deti. Mohlo sa stať, že pri päťsto predaných lístkoch bude päťsto detí zadarmo, sme na čísle tisíc a potom by som program neutiahol, aby sme boli na vytúženej nule.
Je rozhodnutie o počte divákov podľa vás správne a primerané situácii?
Určite. Bez najmenších pochybností. Zvládli sme to, dávali sme si pozor, ale chceme aj prežiť, lebo sa tu dialo niečo strašné. Nezasiahlo nás to vďaka tomu, že sme boli rozumní.