V programovom vyhlásení vlády (PVV) sa vláda zaväzuje vypracovať plán rozvoja a ciele pre kultúru až do roku 2030. Slovenská kultúra čosi také nemá. Aj to je výsledok faktu, že kultúra bola vždy na tom poslednom mieste v prioritách štátu. Čo je samo osebe oxymoron... posledná priorita. Ale aj v PVV je kultúra až poslednou kapitolou. Budú raz poslední prví? Spýtali sme sa ministerky kultúry Natálie Milanovej.
Ako vnímate miesto kultúry v spoločnosti? Čím by mala byť kultúra pre štát?
Vždy som mala taký pocit, že väčšina spoločnosti vníma kultúru ako nejakú pridanú hodnotu, ktorá nie je pre náš život nevyhnutná, ale je len akýmsi doplnkom na spestrenie voľného času. Nie je to však tak. Kultúra sprostredkúva umelecké a estetické zážitky, ale takisto prispieva k rozvoju spoločnosti, ako aj hospodárstva.
Treba si uvedomiť, že kultúra je úzko previazaná aj s inými odvetviami a pokiaľ jej nepodáme včas pomocnú ruku, následky – ekonomické aj sociálne, bude niesť celá spoločnosť. Na vašu otázku sa dá odpovedať veľmi jednoducho – kultúra je zrkadlom spoločnosti, preto by sme k nej mali tak aj pristupovať. Urobíme všetko preto, aby kultúra nebola na chvoste.
Štátna reprezentácia Slovenska v zahraničí sa neraz v kultúrnej oblasti scvrkne na valašky, krpce a folklór. Pritom kultúra je popri prírodných krásach, službách či špecialitách typu medicínskej kúpeľnej turistiky, ktorou sa môžeme chváliť, jedným z najdôležitejších pilierov moderného turizmu. Čo bude MK SR robiť pre propagáciu súčasnej slovenskej kultúry v zahraničí?
Je fakt, že folklór dostával od bývalého vedenia rezortu významnú pozornosť či už vo forme dotácií, alebo propagácie. Samozrejme, ľudové tradície vrátane folklóru sú bezpochyby významnou súčasťou našej histórie a patria medzi kľúčové znaky slovenskej kultúry.
Netreba však zabúdať na ďalšie piliere našej kultúry, pamiatky v podobe hradov, zámkov alebo kaštieľov, prírodné úkazy či moderné umenie. Propagácia všetkých oblastí našej kultúry v zahraničí bude preto mimoriadne dôležitá, a to aj vzhľadom na obrovské škody, ktoré napáchala pandémia koronavírusu v kultúrnej sfére. Zahraniční turisti musia jasne vidieť a počuť, že na Slovensko sa za kultúrou prísť oplatí. Taktiež živo komunikujeme s ministerstvom zahraničných vecí a plánujeme na podporu propagácie uviesť do života aj nové formáty medzinárodných akcií. Zároveň komunikujeme aj s našimi zahraničnými inštitútmi, najmä v ČR alebo vo Francúzsku.
Ešte predchádzajúce vedenie zverejnilo 19. decembra 2019 nelichotivú predbežnú správu IKP a Útvaru hodnoty za peniaze o stave financovania kultúry s tým, že v marci mala byť zverejnená celá správa aj s návrhom riešení. Rozumieme koronavírusu a zmenám vlády, ale – neviete, v akom je stave táto správa? Bude zverejnená celá?
Na finalizácii záverečnej správy intenzívne pracuje IKP spoločne s ÚHP. Záverečná správa bude obsahovať aj konkrétne opatrenia na efektívnejšie využívanie verejných financií a lepšie riadenie jednotlivých kultúrnych politík.
Správa by mala byť finalizovaná do konca mája. Následne po schválení vedením ministerstiev kultúry a financií bude aj zverejnená. Tešíme sa, že konečne budeme mať odrazový mostík a vedomosť o tom, ako sa v kultúre hospodárilo, kde sa urobili chyby a ako ich budeme vedieť napraviť. Koronavírus má aj svetlé stránky – máme dáta, vieme identifikovať hlavné nedostatky a vieme si zadefinovať ciele.
Kultúrny a kreatívny priemysel je v mnohých krajinách Európy jedným z najdôležitejších prvkov fungovania štátu – či už vysoko ekonomicky zaujímavý a pre štát prínosný, alebo ako segment zamestnávajúci množstvo ľudí. Zároveň je to segment, ktorý z pohľadu pragmatických ekonómov nie je prioritou, lebo zdanlivo veľa spotrebúva (hoci vieme, že veľa prináša). Naša kultúra je však – ako to z vyššie spomínanej správy vyplýva – finančne výrazne poddimenzovaná. Ako presvedčíte ekonómov, že sa oplatí investovať do kultúry?
Schéma je jednoduchá – čím atraktívnejšia bude kultúra, tým viac financií poputuje do štátneho rozpočtu. Ak však do kultúry investujeme efektívne, hospodárne a primerane, výsledok na seba nenechá dlho čakať a odrazí sa aj na hospodárskych výsledkoch. Múdry ekonóm vie, že do kultúry sa oplatí správne investovať. Kultúrny a kreatívny priemysel má obrovský kultúrno-hospodársky potenciál, no treba ho viac diverzifikovať do regiónov a vytvoriť preň vhodné podmienky. Žiaľ, eurofondové peniaze, ktoré ho mohli aspoň ako-tak naštartovať, bývalé vedenie nezvládlo správne ukočírovať.
Kultúrna politika v rámci koronavírusovej pandémie odhalila, že v kultúre sú na jednej strane kreatívni ľudia, ktorí všeličo vymyslia, ale na druhej strane odhalila aj to, že mýtus umelca žijúceho z ruky do úst vlastne nie je až takým mýtom. Má byť umelec chudobný, aby robil dobré umenie? Alebo má štát robiť „vankúš“ aj pre umelcov?
