Nemám síce k dispozícii žiadnu oficiálnu štatistiku ani prieskum, ak by sa ma však ktosi spýtal, ktorý z popkultúrnych subžánrov má najväčší divácky a čitateľský potenciál a zároveň kladie na svojho recipienta najväčšie nároky, bez zaváhania odpoviem, že alternatívne dejiny.
Práve pri nich sa totiž najťažšie vychádza v ústrety anonymnej mase, najťažšie predžúva a natrávuje napriek tomu, že aký-taký historický kontext predsa len tá anonymná masa chytí.
Aj preto alternatívne dejiny dlho zostávali na periférii ako síce subžáner mimoriadne bystrý, potentný a inšpirujúci, avšak v mainstreame príliš nepoužiteľný, lebo nemôžeme predsa od divákov očakávať, že budú vedieť, kto strieľal v Sarajeve a za akých okolností.
Iba že by vedeli a ak práve zažívajú alternatívne dejiny boom, tak je to jasným signálom, že znova sme sa kamsi posunuli a ľudia, ktorí držia kasu, už sa neodvážia podceňovať ani tvorcov, že alternatívne dejiny nedokážu sprostredkovať tak, aby dávali zmysel, ani divákov, že ten zmysel jednoducho neodčítajú.

Lebo dokážu a odčítajú, aktuálne príklady sú dva, oba modelové, oba veľkorozpočtové, oba s potenciálom byť tu s nami veľmi dlho, minimálne dovtedy, kým sa alternatívna minulosť v nich rozprávaná nezačne stretať s našou prítomnosťou. Seriály For All Mankind a Hollywood.
Pukance, ale len zdanlivé
Základným dramatickým prvkom každých alternatívnych dejín je tzv. kontrafaktuál, udalosť na historickej osi dostatočne významná na to, že stačí na nej zmeniť detail a história by sa pravdepodobne uberala iným smerom, a je aj dostatočne známa, aby diváka inšpirovala k vlastnému premýšľaniu o nej.Začnime Hollywoodom, aktuálnou akvizíciou Netflixu s mimoriadne hviezdnym obsadením a témou na prvý pohľad natoľko atraktívnou a banálnou zároveň, že bulvár už z nej žije celé roky.