Nie je animátor ako animátor a animácia ako animácia. Animátor voľného času nie je to isté ako animátor v audiovizuálnom priestore a ten je niekto iný než animátor v divadle. Všetci oživujú, vzbudzujú emócie, údiv, zabávajú... ale každý to robí iným spôsobom.
Nový seriál na RTVS Hlavule od Gejzu Dezorza v prvej sérii (6 častí) balí tri typy animácií do jedného tvaru – živá akcia marionetových bábok vodených bábkovodičmi spolu s grafickými elementmi vytvorenými políčko za políčkom má slúžiť zmysluplnému účelu vzdelávať a zabávať detských filmových divákov v čase ich voľna, pričom počíta aj s prísediacimi rodičmi.
Drží takýto balík pohromade, podporujú sa jednotlivé animácie, alebo sa rozpadá na jednotlivé zložky?
V domácich reáliách je tento projekt v istom zmysle originálny – ako prvý spája tradičné (historické) so súčasným. Na jednej strane je tradičné bábkové divadlo, ktoré je súčasťou našej kultúry a histórie už niekoľko storočí.
RTVS postupne spúšťa výrobu pozastavených programov Čítajte V audiovizuálnom prostredí sú tradičnými televízne bábkové inscenácie a seriály, dominantne sa objavujúce v 80. rokoch, na ktoré Hlavule historicky nadväzujú. Súčasnými sú zase postprodukčné a animačné zásahy do bábkovej televíznej tvorby.
Avšak filmová animácia je v Hlavuliach len akýmsi občasným ornamentom. Nedochádza jej prostredníctvom k oživovaniu postáv a výrazne ani prostredia, dochádza len k rozpohybovaniu objektov.
Jediné, čo ju vkladá do kontextu slovenskej animácie, je spolupráca s Michaelou Čopíkovou, výraznou slovenskou tvorkyňou animovaných filmov, výtvarníčkou a participantkou na viacerých projektoch s druhovými i mediálnymi presahmi.
Čarovanie s ilúziou
Dominantné je oživovanie bábky jej priamym ovládaním. Nedochádza však k zázraku oživenia priamo pred diváckymi očami, naživo v divadle, ale naživo pred kamerou. A to je veľký rozdiel.
